Po revolúcii 1989 som bol prvý krát za „železnou oponou"; na nákupoch, alebo lepšie povedané: obhliadke obchodov v Rakúsku. Okrem potupných oznamov na niektorých výkladoch: „Slováci nekradnite!", nás pred vstupmi do obchodov vítali mladé dievčiny, na stolíku mali poukladané balíčky s kozmetikou, ktoré nám strkali do ruky so slovami „Dostanete zadarmo..." Balík som mal v rukách, v hlave sa mi premietal film, ako sa ráno sprejujem s Rakúskou voňavkou a v tom ma do reality vrátili slová dievčiny, ktorými dokončila vetu „...zadarmo parfum, keď si kúpite značkové mydlo, toaletnú vodu a krém na ruky, teraz v akcii". Kto to vtedy nevidel, neuverí, koľko Slovákov namiesto poďakovania a vrátenia balíka vyťahovalo vtedy z peňaženky šilingy, alebo doláre. Lenže nič sa nezmenilo; len formy sú iné. A hlavne, nemusíme sa už o tom chodiť presviedčať do Rakúska. Stačí zostať doma.