Načítavam moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Lesy Yellowstonu a poďakovanie americkým lesníkom (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku

1 2 >

Hodnoť

Clanok pekny

fotky este krajsie, ale nie je to bohuzial cely pribeh... vid:
http://www.sciencedaily.com/re...
.
nebolo by zle to v clanku spomenut...
.
 
Hodnoť

vďaka za reakciu a link.

Myslím, že štúdia Westerlinga nie je v rozpore s práve zverejneným článkom. Áno tých požiarov bude v budúcnosti zrejme viac a aj vo väčšom rozsahu, a niektoré lesné porasty sa z toho možno nespamätajú, ale to stále nič nemení na fakte, že sily prírody vedia s lesmi a vôbec s prírodou zaobchádzať lepšie než najvzdelanejší lesník.

Chcem len povedať, že tie vízie sotva môžu byť dostatočným dôvodom na to, že nad Yelowstounom preberie taktovku človek. Každá hmota podstupuje rozkladu, aj naša zemeguľa raz možno podstúpi rozklad. To ale neznamená, že rozklad máme urychľovať našimi slepými experimentami a to dokonca aj v prírodných rezerváciách, ktoré nám slúžia, ako aj sám Westerling hovorí, ako jedinečné, bezpríkladné, ničím nenahraditeľné prírodné laboratorium.

Je to aj na osoh hospodárskych lesov, ak časť lesov ndecháme čisto len prírode.
 
Hodnoť

východiskový stav :

slovenské /tatranské/lesy : človekom dlhodobo počas niekoľkých storočí ovplyvňované, nakoniec počas prvej republiky až po povojnové obdobie bez potrebných vedeckých znalostí súčasnej doby vysadené nepôvodné, monokultúrne spoločenstvá bez akejkoľvek vyššej ekologickej hodnoty. Rozprávať o Tichej a Kôprovej v tých častiach kde zasahovali "ortodoxní" lesníci ako o "najcennejších prírodných skvostoch" dokáže len absolútny tu.ec, ktorý si nedovidí na špičku nosa a nedokáže rozmýšľať v súvislostiach, tieto častí TaK sú umelou nepôvodnou smrekovou plantážou. Skutočné skvosty v TaK sa nachádzajú ďaleko, ďaleko vyššie, začínajú v záveroch oboch dolín, ich srdcom sú také lokality ako je Nefcerka alebo Temné smrečiny, kde sa chodili pozerať generácie lesníkov a ochranárov ako má vyzerať skutočný skvost a prírodný les, ktoré fanatický samozvaní ľavicoví extrémisti spolu s časťou samozvaných lesníkov s obmedzeným myslením dokážu bez najmenších výčitiek obetovať a vystaviť napospas v monokultúrnych umelých plantážach premnoženým lykožrútom, domnievajúc sa, že sa jedná o tisícročné prírodné procesy ... svätá /s/prostoto ...
.
Yelowstone - najstarší národný park na svete s absolútne človekom nedotknutým prírodným ekosystémom. Treba dodať ešte niečo viac ? Kto vie chápe, kto nie je mi ľúto.
.
Ak som autorovi už v jeho predošlých panfletoch odporúčal preštudovať si danú problematiku nemal nijaký záujem, na jeho ospravedlnenie treba povedať snáď len to, že aj mizivá časť lesníkov sa nechala presvedčiť o týchto ekologických nezmysloch, ktorých spoločným znakom je nepoznanie súvislosti a nedomyslenie následkov.
.
A presvedčenie autora, že za všetko môže Fico je už fakt scestné, choré uvažovanie vypovedajúce s kým naozaj má človek tú česť ...
 

jedná otázka p. Aceria:

Ak hovoríte o tom, že nie celé časti spomenutých prírodných rezervácií stoja za veľa z pohľadu ich chránenia, prečo teda boli aj tie, podľa Vás menej hodnotné časti, vyhlásené zákonom za prísne chránené? Neboli za vyhláseniami týchto častí za prírodné rezervácie aj samotní lesníci? Alebo boli opití, že nevedeli čo navrhujú vyňať z lesov národného parku pod ešte prísnejšie stupne ochrany?

To, že začiatok spomínaných prírodných rezervácií bol kedysi ľuďmi poznačený ešte neznamená, že to tam môžme harvestormi zrujnovať. Zvlásť ak je tam vyhlásená prírodná rezervácia. A ak opak má byť pravdou, potom Vám odporúčam najprv podať legislatívny návrh na zrušenie týchto rezervácií alebo ich ešte väčšie scvrknutie. Ak toto prejde, potom to bude iné.

Určite nie je náhoda, že raz sa lesníci s ochranármi a možno aj s vlastníkmi daných lesov dohodli na tom, že aj podľa Vás menej hodnotné územia týchto rezervácii sa ponechajú na samovývoj.

Lesnícky um majú naši lesníci možnosť predvádzať až v 96 % našich lesov. Ak by to bol pomer opačný, alebo čo i len 1:5, stále v prospech ťažby, potom by som chápal, ak by niekto poukazoval na to, že chránime toho príliš veľa.

Preto mne je ľúto Vás; že ste zaslepený a plný nenávisti voči ochranárom, ktorú je citiť z Vašich vyjadrení.

Za všetko môže Fico? Prečítajte si ešte raz perex, koho každého som tam menoval.
 

nie som

zaslepený voči ochranárom, to ste pochopili veľmi veľmi zle, tak ako nechápete ďalšie súvislosti a už vôbec nechápete o čom píšete tak ako aj kolega so svojim príspevkom nižšie, ktorý ani netuší akým spôsobom sa zasahovalo. Nie som naklonený ľavicovým extrémistom, to nie sú žiadni ochranári a to je veľmi veľký rozdiel.
Pri zaradení TaK do rezervácie /mimochodom na návrh lesníkov/ sa v štatúte počítalo s tým, že v nepôvodných plantážach v ústiach dolín sa počas nejakého prechodného obdobia bude zasahovať prírode blízkym spôsobom s ponechaním častí odumretého dreva a zrevitalizuje sa nepôvodná semenná plantáž vložením pôvodných prvkov do tohto prostredia. Hovorí sa tomu ekologizácia lesov, tieto zásahy sa tam robili dlhé obdobie už aj predtým. V tom čase ešte neplatil súčasný katastrofálny zákon o ochrane prírody a z toho nepramenili nijaké konflikty, lesníci si robili svoju robotu a stavy lykožrúta sa udržiavali na tolerovateľnej úrovni.
Moje odporúčanie je to isté ako predtým, prv než niečo napíšete preštudujte si danú problematiku, aj keď viem, že sa na to nikdy nestane, do tohto času to budú len znôšky poloprávd a názorových zlátanín bez ich hlbšieho pochopenia.
 

"prírode blízkym spôsobom"

zasahovania by sa podľa logiky malo zasahovať v hospodárskych lesoch. Veď tie tvoria drvivú časť lesov. Lebo aj ony plnia kopec iných nepostrádateľných funckií lesa, nie len drevoprodukčnú.

Aj z toho čo píšete nepriamo vyplýva, že v hospodárskych lesoch lesníci zasahujú a ťažia prírode nie blízkym spôsobom. Nie je to choré? Ak ste nestratli súdnosť, tak asi tomu dáte zapravdu.

A to nehovoriac o tom, že medzi stupňom ochrany prírody, ktorý sa vzťahuje na prírodné rezervácie, teda aj na TaK dolinu (4. a 5 stupeň), a medzi stupňom ochrany prírody hospodárskych lesov (1. stupeň) sú ešte 2 stupne. Tieto sa vzťahujú na Chránené krajinné oblasti, ako napr. Malé Karpaty (2. stupeň), a Národné parky (3. stupeň), pre tých ktorí o tom nevedia.

Teda, prírode blízkym spôsobom zasahovania by sa do lesov malo zasahovať, ak už, tak maximálne v chránených krajinných oblastiach; nie to v národných parkoch a nie to ešte v ich prírodných, alebo dokonca národných prírodných rezerváciách. Tam by nemali byť žiadne zásahy. Lenže u nás sa neťaží len v národných parkoch ale chce sa aj v prírodných a národných prírodných rezerváciách.
 

citácia z inej diskusie, ale trefné:

"hmmmmmmm
vysoke percento slovace je odolne akej kolvek logike, zdravemu rozumu a vecnym argumentom.

1) Odkial beru ziviny stromy? Z pody.
2) Odkial sa ziviny beru v pode? z odumretych stromov.
3) Co sa stane ak opakovane clovek vytazi 100% dreva? Poda nedostane spet zivny pre nasledujucu generaciu stromov.
4) Co sa stane ak sa opakovane viac zivin z pody stromami vytazi ako odumretymi stromami prijme? Kazda nasledujuca generacia stromov je slabsia od tej predchadzajucej, lebo poda je postupne chudobnejsia a chudobnejsia.
5) Co sa stane s oslabenymi stromami? lahsie podlahnu chorobam, parazitom a kalamitam.

Takto ide az sa poda dostane do stadia ked nie je schopna uzivit ziade nstrom a ostane iba trava a kroviny. Tento proces je v hospodarskych lesoch na slovensku takmer zavrseny. na "zachranenych" plochah rastie iba trava a kroviny sadenice aj ked boli vysadene vyschli a par mladych stromkov je tak 4-5 rokov pozadu oproti stromkom v tichej a koporovej. Navyse v nezachranenych dolinach maju stromky viac zivin, ktore su dodavane rozpadom odumierajucich popadanych stromov.

Kazdemu kuvikovi co vychvaluje lesnikov odporucam exkurziu na "zachranene" plochy a potom do koprovej do "nezachranenych" lesov.

Jednoducha logika, velka cast slovakov ma s nou obrovske problemy a aj preto sa v tej ubohej krajine dari kazdemu hlupakovi a mafianovi a'la SMER ci SNS."
 

?

vydavat vlastne insitne predstavy o kolobehu zivin v lesnych ekosystemoch je znamkou ignorancie, nie logiky. Nie zeby Lenin bol mojim idolom, ale jeho "Ucit sa, ucit sa, ucit sa" je ako vidno stale aktualne.
Takze: vlastna drevna hmota stromov nie je, opakujem, nie je hlavnym zdrojom zivin. Drevo uz obsahuje minimalne mnozstvo biogennych prvkov (okrem C, H, O a ciastocne N). Na kolobehu zivin sa podielaju zo zivej hmoty primarne asimilacne organy, ktore sa tazbou neodstranuju (a keby aj, odstranoval by sa len posledny rocnik pri listnacoch a poslednych par rocnikov pri ihlicnanoch. Ale stromova tazba sa u nas nepouziva, takze nie, neodstranuju sa). Vyznamnym zdrojom dusika je atmosfericka depozicia, vyznamnym zdrojom mineralnych zivin je zvetravanie materskych hornin a svahovin. Odporucam Salyho Pedologiu (alebo inu ucebnicu pedologie, ak Salymu neverite).

Co sa tyka problemu ako akeho - priroda si samozrejme poradi s akoukolvek udalostou, ktoru clovek vnima ako kalamitu ci katastrofu. Otazka je, za aky cas. Tam, kde je potencialnou vegetaciou les, sa klimaxovy les zakonite objavi, len mu to nejaku dobu potrva. Inymi slovami, priroda nepotrebuje pomahat. Problemom je, ako ju vnima clovek. Verejnost, aby som bol presny. Pre mna ako lesnika a biologa nie je predstava plochy pokrytej suchymi stromami nijako desiva, vnimam ju ako sucast dlheho cyklu prirodneho lesa, ktoreho koniec uz v mojom zivote neuvidim. Ale rozumiem hroze laika, ked sa na takuto plochu pozrie a zela si na nej vidiet to, co vo svojej laickej predstave za les povazuje, teda nanovo rastuce stromy. A tu uz je plne opravnena otazka, akou cestou sa takyto subor nanovo rastucich stromov da ziskat rychlejsie - ci prirodzenou cestou, alebo umelou obnovou.
Aceria tu uz napisal, ze porovnavat Yellowstone a Tatry s ich umelo vysadenym podhorim je totalne mimo misu. Napriek tomu sa domnievam, ze TaK treba nechat na prirodzeny vyvoj. Nie kvoli cennosti stromovej zlozky - tu naozaj ide o umelo vysadene lesy (dokonca ani nie tak davno vysadene), s vynimkou spominanej Nefcerky. Ale kvoli tomu, ze ide o suvisly lesny komplex poskytujuci utocisko mnostvu organizmov, ktorych vyskyt ponechanie na prirodzeny vyskyt neohrozuje.
 

a nie je známkou ignorancie

aj niečo iné?
Ani mäso, alebo ovocie a zelenina nemusí byť hlavným zdrojom živín človeka. Ale keď ich nemá, na jeho zdraví sa to raz prejaví.

Na jednej strane ako lesník a biológ hovoríte, že príroda nepotrebuje pomáhať, že les si poradí s akoukoľvek udalosťou, no na druhej strane kladiete otázku či sa nový les nedá získať aj rýchlejším spôsobom, umelou obnovou.

A prečo by mal les rásť rýchlejšie ako to považuje za prirodzené príroda? Lebo tak sa to páči ľuďom?

Navyše na tieto experimenty majú lesníci predsa priestor v 96% našich lesov.

Nikto neporovnával Yellowstone s Tatrami, iba poukazoval na to, že tam dokáže les povstáť hoci aj z popola ale u nás podľa našich lesníkov les sám od seba neporastie ani po veternej kalamite a činnosti lykožrúra, ktorý tu bol aj s lesmi už dávno dávno pred lesníckymi názormi, že prírode treba pomáhať dokonca aj v prírodných rezerváciách.
 

3/3 s poslednou

časťou vášho príspevku si dovolím nesúhlasiť, je treba si jasne uvedomiť časové hľadisko, lesný ekosystém je dlhodobou záležitosťou, my robíme chybu že sa ho snažíme pochopiť z nášho krátkodobého hľadiska produktívneho veku dospelého človeka.
Ak si ale dostatočne uvedomíme, ako sa menila počas stáročí príroda v tejto oblasti, akými zásahmi prešla a koľko kravských kopýt po nej prešlo a nakoniec po stáročiach trvajúcom drancovaní sme sa po 60 rokoch podľa tábora extrémnej aktivistickej propagandy dopracovali k dnešnej unikátnej superdivočine, môžme sa celkom logický dopracovať k pozitívnemu riešeniu.
To prostredie je vplyvom stáročia trvajúcej valašskej kolonizácie tak pretvorené, že ak tam s najväčšou opatrnosťou pod krytom časti mrtvých stromov vnesieme ekologický pôvodné zložky a tieto ponecháme na ďalší samovývoj tak z hľadiska tohto zásahu v porovnaní s tým, čo tu bolo predtým je to len jeden malinký minikrôčik, ktorý za paru rokov nebude poznať, ale z ekologického hľadiska sa jedna o veľký krok, ktorý môže významne posilníť toto choré prostredie.
O nejaký čas nebude nič poznať, budú v ňom vnesené pôvodné prvky, príroda bude mať na čom stavať, v konečnom dôsledku sa tieto zložky významne a pozitívne prejavia do ekologickej hodnoty tohto prostredia.
 

je otázkou, čo by ten "malý"

zásah predstavoval. Lebo na Slovensku sa absolútne nešetrné zásahy vyskytujú v hojnej miere dokonca aj 3. stupni ochany - národné parky. Povoliť preto "ozdravnú" ťažbu ešte aj do vyšších stupňov ochrany tak to potom môžme rovno zrušiť naše národné parky a spraviť z nich lunaparky.

To čo hovoríte, môžu lesníci pokojne realizovať v 2. snáď aj v 3. stupni ochrany. Nie ďalej. Príroda je múdrejšia než všetci lesníci dohromady. Nechajme jej voľne dýchať aspoň v 4% lesov.
 

Vacsinou suhlasim,

ale nemyslim si, ze porovnavat TANAP a Yellowstone je "totalne mimo misu". Najma ak je rec o priebehu podkornikovych kalamit. Aj v Yelloswtonskom NP dochadza na velkych plochach k obnove lesa prakticky od zaciatku (napr. po spominanych poziaroch alebo nahlom odumreti ihlicnanov po klimatickych extremoch spojenych s oslabenim stromov a narastom populacii fytofagov) - a tiez su tam plochy prirodzenych monokultur. Ak si odmyslime odlisne druhove zlozenie (ine ihlicnany, ine podkorniky a ich prirodzeni nepriatelia), tak dynamika tychto zmien je casto velmi podobna. Aj u nas aj u nich sa tieto postihnute lokality mozu obnovovat do povodnych foriem vdaka prezivajucej pestrej skale organizmov v okoli a ich presunom. Az na to, ze u nas to mozeme vidiet len v obmedzenom rozsahu vdaka lesnickym zasahom. Ak niekto tvrdi, ze je to "mimo misu", mal by argumentovat KONKRETNE v com. Ano, stopy cloveka a umeleho zalozenia porastov casto badat velmi dlho. Ale tvrdit, ze sa taketo plochy bez dalsej pomoci cloveka same nespamataju, pripadne ze to bude trvat nejak vyrazne dlhsie v porovnani napr. so spominanym Yellowstonom je "mimo misu" zase podla mna. Ak nehovorime len o horskych smrecinach, ale aj o nizsich polohach, tam ta podsadba bukom a jedlou moze mat vyznam. Tiez by som to vsak nasilu netrepal do lokalit, kde sa uz rozhodlo o bezzasahovosti (az tak vela ich nie je).
 

Všetko je o.k. len

vo svojich úvahách ste akosi opomenuli na tu najpodstatnejšiu veličinu, ktorou je pôvodnosť ekosystému. A tu ste zas mimo misu vy.
Ak je Yellowstone tvorený výlučne pôvodnými drevinami, predhorie Tatier je tvorené takmer výlučne umelou a nepôvodnou plantážou. Slovíčko nepôvodnou má v tomto prípade ďaleko väčší význam ako slovíčko plantáž, alebo monokultúra, alebo čokoľvek iné.
Od pôvodnosti ekosystémov sa odvíjajú všetky ďalšie úvahy, toto je kľúčová vec pre celkové pochopenie problematiky. Úvaha dg bola veľmi správna a trefná, len jej treba porozumieť. Nikto tu nehovorí, že umelé plantáže sa samé nespamätajú a bude to trvať naveky, ale celkom určite to bude trvať stovky, možno tisícky rokov, kým by sa v tomto prostredí vygeneroval /ak vôbec/ pôvodný tatranský smrek - adaptovaný na klimatické zmeny. Všetky najdôležitejšie procesy sa odvíjajú od ekologickej vhodnosti jej základnej zložky a následne cez ňu ovplyvňujú aj všetky ostatné. Niet najmenších pochýb, že pôvodný ekosystém si dokáže najlepšie poradiť so všetkými abiotickými a biotickými škodlivými činiteľmi, ktoré tu nastanú či už vplyvom klimatických zmien, alebo akéhokoľvek iného poškodenia.
Z týchto dôvodov poškodenie lykožrútom v Yellowstone a poškodenie lykožrútom v Tatrách ani náhodou nemôže byť to isté a ani zďaleka akokoľvek podobné.
Na pochopenie stačí uviesť úplne jednoduchý príklad : ako sa bude podľa vás cítiť Eskimák ak bude násilne odvlečený na Saharu a bude nútený tam žiť. Aký to je život oproti domorodcovi ? Ten človek tam nebude nikdy šťastný a bude len prežívať, alebo lepšie povedané živoriť, jeho ďalšie generácie takisto, hoci už o čosi menej, ale kedy sa vyrovná domorodcom ??? Zoberte si len farbu pokožky !!! Akú takú nádej môže predstavovať snáď len zmiešané potomstvo a presne o tom to je.
 

tu ale nejde o predhorie Tatier

ktoré ani mimovládni ochranári predpokladám sami nechcú chrániť ako bezzásahovú zónu, lebo to sami považujú za nie najšťastnejšie. Tu ide o prírodné rezervácie.

Už tu bolo viac krát spomenuté, a aj v bývalých článkoch, ku ktorým ste sa vyjadroval, a čo stále prehliadate, že ak raz zákon stanovuje bezzásahovosť pre prírodné rezervácie tak najprv ich treba zrušiť a až tak v nich ťažiť a potom sadiť.

Vaše predstavy o umelej obnove lesa ktorý bol v minulosti poznačený ľudskou aktivitou môžu lesníci u nás kuriózne uplatňovať hoci aj v národných parkoch, čo inde vo svete sa len tak nedeje. Ale aby to robili aj v prírodných rezerváciách, tak to presahuje akúkoľvek únosnú mieru.

Nehovoriac o tom, že lesnícke opatrenia alebo experimenty proti lykožrútovi (zahrňajúce aj obnaženie pôdy) tam kde ich môžu veselo vykonávať majú minimálny ak vôbec nejaký efekt. Skôr by sa dalo povedať, že negatívny, napr. na eróziu, vodu, rastlinstvo, živočíšstvo.

Určite poznáte ako to vyzerá napr. v Levočských vrchoch, Spišskej Magure...

Odporúčam aj článok Voda - krv zeme...
 

Marián

prepáč nechcem sa ťa dotknúť, ale nemôžem reagovať na takéto amatérske úvahy, keď neovládaš ani základnú terminológiu. Tatranské predhorie je tvorené prevažne nepôvodnými sm monokultúrami a spadá tam aj podstatná časť TaK.
Na takúto diskusiu je potrebné rozumieť o čom sa bavíme a poznať vzájomné súvislosti, nedokážem s tebou diskutovať a neustále ti vysvetľovať o čo tu ide. Taktiež nemôžem suplovať stredoškolské a vysokoškolské učivo s ktorým má evidentné problémy aj časť lesníkov, /to skôr na tvoje ospravedlnenie / tieto veci si žiaľ musíš naštudovať sám. Snaha o poznanie sa cení, ale skús si niekde v knižnici niečo preštudovať odporúčam : Ochrana lesa od Prof. Stolinu, Pralesy Slovenska od Prof. Korpeľa, na začiatok.
Navyše mám len 3 príspevky denne.
 

To je skor viera ako realita, pretoze:

1. rozdiely medzi vysadenymi smrekmi a povodnymi tatranskymi zase take dramaticke nie su (aj ten alpsky tu rastol bez akychkolvek problemov az do vichrice a naopak ani plantaz povodnych tatranskych smrekov by pri tej sile vetra nedopadla inak). Problem je viac ta plantaz - cize sposob zalozenia a dalsie zasahy, ako proveniencia
2. prebieha tu neustale krizenie, mracna pelu su schopne v zivotaschopnom stave prekonavat velke vzdialenosti. Preto tazko hovorit o nejakom cistom genotype, a uz vobec nie o jeho spontannom udrziavani sa v dlhodobych relaciach. To plati ako pre oblasti s podla teba povodnym tatranskym smrekom, tak aj o potomstvo tych v minulosti vysadenych. A ak su tam naozaj take obrovske rozdiely v adaptacii na nase podmienky (o com pochybujem, aj ked mensie rozdiely sa urcite najdu), v selekcii odrastajucich jedincov sa to prejavi.
3. Hovorit o tisicrociach potrebnych na dosiahnutie povodneho stavu je zase "mimo misu" (ked uz pouzivame tento oblubeny vyraz). Staci si uvedomit pohyb spolocenstiev v ladovych a medziladovych dobach, a dokonca aj v zaznamenanej historii cloveka su znacne cyklicke zmeny klimy uz radovo v storociach. Takze pri tom relativne rychlom pohybe vyskovych pasiem je tazko hovorit, co je na danom mieste povodne. O to viac to plati ak sa u nas to "globalne oteplovanie" naplno prejavi - ziadny povodny tatransky smrek to nezachrani.
4. Co sa tyka toho komfortu Eskimakov na Sahare, pripadne cenochov na severnom pole, netahal by som to az do takych extremov :). Lepsie prirovnanie u nas je mozno stahovanie Keltov a Slovanov z miesta na miesto, ked uz je personifikacia nutna.
 

to prirovnanie

bolo zámerne pritiahnuté za vlasy kvôli názornému uvedomeniu si o čo v skutočnosti ide. Hovoriť o tisícročiach potrebných na dosiahnutie pôvodného stavu ani zďaleka nemusí byť pritiahnuté za vlasy, pokiaľ si uvedomíme holý fakt, ktorým je skutočnosť že tatranské smreky majú podľa peľových analýz viac ako 10 000 rokov, teda minimálne ten istý čas trvalo kým sa vyvinul tatranský smrek a podobne kým sa vyvinul smrek alpskej, alebo akejkoľvek inej proveniencie stanovištne prispôsobený špecifickým podmienkam svojho prostredia. Otázka stojí, keď oba fenotypy medzi sebou vymeníme za aký čas sa z alpského fenotypu stane tatranský a naopak. Jedno je viac než isté, za 100 ani 200 rokov to určite nebude, ak to prírode trvalo niekoľko tisícročí, je veľmi pravdepodobné a logické, že jej to bude trvať minimálne viac ako 1000 rokov ak sa vôbec niekedy tieto proveniencie dokážu úplne medzi sebou nahradiť.
Pretože nesmieme zabúdať, že tatranský smrek tiež "nespí" a naďalej sa vplyvom klimatických a iných prírodných faktorov takisto mení a neustále prispôsobuje novým podmienkam, čo ste do vašej úvahy akosi pozabudli spomenúť, alebo ste si to len jednoducho neuvedomili. To nie je žiaden statický prvok, ktorý po stáročia ostane bezo zmeny, mení sa a neustále prispôsobuje novým podmienkam.
Ten rozdiel medzi provenienciami je viac ako evidentný, čo úplne podceňujete, pritom je tam dokázateľný rozdiel niekoľkých tisícročí. Ono sa to na prvý pohľad nezdá, smrek ako smrek a to je váš zásadný omyl.
O čo jednoduchšie je zaniesť do tohto prostredia pod čiastočnym krytom vyvrátených smrekov jeho pôvodné zložky a aspoň čiastočne tak odčiniť nevedomé chyby naších predkov.
Toto všetko sú viac než legitímne úvahy a poznatky, na ktoré už dávno prišli Zlatník a jeho následovníci. Treba zobrať rozum do hrsti a začať konečne premýšľať, všetko už bolo vymyslené a dokázané, stačí to len správne pochopiť a aplikovať.
 

a lesníci to stihnú za koľko

rokov kým dosiahnu optimálny stav ak prírode to bude trvať podľa Vás viac ako 1000 rokov?
A čo je vlastne v lese optimálny stav z hľadiska napr. klimatických zmien? Vie to lepšie príroda alebo lesníci? Práve preto, že ani lesníci v tom nemajú jasno tak sa kedysi rozhodli ponechať aspoň tie 4% lesov silám prírody, nech tam vládne príroda a nech sa majú od čoho učiť bez ohľadu na to, že aj ony sú zčasti poznačené skoršou ľudskou činnosťou.

Nechajte prosím tie 4% prírode a svoje poznatky a experimenty uplatňujte v zbytkiu lesov. Máte tam na to dostatok priestoru.

Ale som rád, že konečne už Vy alebo iný lesník v tejto diskussi aspoň spomína, že príroda sa dokáže vyrovanať s hocičím, aj s lykožrútom, aj keď údajne by sa ním vedela vysporiadať skôr s lesníckou pomocou. Budiž. Žiaľ ale mnoho lesníkov má na to opačný názor a aj preto sa vedie alebe viedlo na pokyn generálnej prokuratúry trestné stíhanie voči ochranárom ktorí mali nenávratne poškodiť životné prostredie v Tiche doline tým, že prekazili v nej ťažbu v 2007.
 

znova

sa nechápeme a nerozumieme. Už vyššie som uviedol, že vnesením pôvodných prvkov sa tieto procesy len naštartujú a ponechajú prírode na ďalší samovývoj bez ďalšieho ľudského zásahu, nikto tu nechce nič pestovať ani vychovávať. Príroda tiež musí dostať šancu a vybrať si medzi tým, čo si po tisícročia vytvorila sama a medzi tým čo tu bolo zavlečené vplyvom ľudskej činnosti pred 50-150 rokmi. Ako vravíš, ona to vie najlepšie a my jej len poskytneme šancu vybrať si. Túto stránku vecí nepozná žiaden aktivista. Toto sú legitímne a všeobecne dokázané a akceptované poznatky na ktoré už prišli ľudia dávno. Aký experiment tu kto robí ? To nie je žiaden experiment. Experimentom je ponechanie umelej, nepôvodnej a rovnovekej plantáže na čistý samovývoj s nepredvídateľnými dopadmi na ekologickú stabilitu celého ekosystému.
Toto je chlapci váš najväčší a tragický omyl, vyplývajúci z neznalosti problematiky. Už len to, že o tomto území hovoríte ako o unikátnej superdivočine a že vy len zachráňujete túto divočinu vás usvedčuje z totálneho lúzerstva a nevedomosti.
A ďalšiu vec ktorú si absolútne neuvedomujete je skutočnosť, že nebyť vyhlásenia TaK za rezervácie tak je viac než isté, že teraz by už v oboch dolinách veselo fungovali hotely, lanovky a JaT, vyhlásenie rezervácii bolo jediné možné riešenie ako týmto veciam predísť. Polož si otázku čo je lepšie ?
Toto všetko sú veci, s ktorými ťa v tvojej príručke mladého aktivistu nikto neoboznámil, hovoríš dookola niekoľko naspamäť naučených fráz, ktorým navyše ani nerozumieš. Každý sa učí to je fakt, ak ti stačí takýto život a takéto obmedzené poznanie je to tvoja vec, ak nie zační tým, čo som ti odporúčil o príspevok vyššie - skutočným poznaním.
 

opomínate, že problém

zďaleka nebol a ani nie je len vo vnesení pôvodných prvkov ako to Vy bagatelizujete.
Lykožrútom napadnuté stromy a tiež popadané stromy chceli z dolín lesníci za každú cenu odstrániť a k tomu si privolali na pomoc aj políciu. nehovoriac o tom, že dokým mohli brali všetko čo im prišlo pod ruku. Aj stromy nenapadnuté, neoznačené. Keď k tomu bola privolaná polícia, nič z alibizmu neurobila.

Policajta z policajného prezídia, ktorý mal danú problematiku na starosti a ktorý toto označil za protiprávny postup, ako aj za protiprávny označil zásah lesníkov do týchto dolín, nakoľko im k tomu chýbal súhlas MŽP SR, odstránili, odvolali na iné miesto a rovnako sa vodilo aj niektorým pracovníkom zo ŚOP SR.

Opomínate, že to čo chceli urobiť lesníci v ústiach týchto dolín, pričom kto vie, kde by až pokračovali, keby ich ochranári nezastavili, bežne robia v hospodárskych lesoch, teda v 1. stupni ochrany. A to medzi prírodnými rezerváciami a hospodárskymi lesmi máme ešte 2, resp. 3 stupne ochrany.

Nie, experimentom je skôr napr. to, že lesníci doposiaľ, kde je to len možné, robia holoruby, alebo im podobné ruby dokonca v národných parkoch v 3 stupni ochrany, vysádzajú tam často krát to čo tam nepatrí, len kvôli finačnému zisku, lebo zákon je tak benevolentný, že im to síce formálne zakazuje, aby to vyzeralo na oko dobre, ale na druhej strane im dáva od výsadby tak veľký časový priestor na dosiahnutie požadovanej druhovej skladby, že to môžu pokojne ignorovať a vysádzať si tám stále viac menej čo chcú.

Nebojte sa o prírodné rezervácie že príroda si tam neporadí aj s ľudskými vplyvmi vnesenými tam niekedy dávno. Starajte sa radšej dobre o tých zvyšných 96% viac menej hospodárskych lesov. Máte tam čo doháňať a máte tam obrovské množstvo priestoru na uplatňovanie toho čo tu hovoríte. Ak to tam dokážete, snáď potom môžte navrhnúť, či to nie je možné čiastočne aplikovať v prírodných rezerváciách. Žiaľ mnohé lesy na Slovensku a miesta kde lesy pred kalamitou rástli dokazujú, že lesníci porobili v minulosti veľa chýb, či už vedome alebo nevedome, že majú čo doháňať, meniť a učiť sa. A učiť sa môžu v 1. rade z prírodných rezervácií. Ak ich ale obrátite na svoj obraz tak túto šancu stratíte.

A ak tak po tom túžite, zmeňte najprv zákon, ktorý Vám to umožní.

V poslednom odseku, v jeho prvej vete som nie celkom rozumel niektorým cudzím slovám, tak sa k nemu radšej nebudem vyjadrovať...
 

1 2 >

Najčítanejšie


  1. Andrej Vágner: Rybársky zväz už rok šikanuje dôchodcu - štát sa už rok nečinne prizerá 1 597
  2. Katarina Antenozio: Život s koronavírusom 1 472
  3. Mišo Šesták: Maďar naštval Rusa, Slovák na to doplatil 1 137
  4. Stanislav Martinčko: Páni, máme vás i toho dosť! 1 004
  5. Štefan Holý: Sulík - nová verzia Jána Ľuptáka? 860
  6. Anton Kovalčík: Sedeli dvaja kamaráti v krčme, 800
  7. Pavel Weiss: Zmena volebného systému môže posilniť regióny 748
  8. INEKO: O (ne)hľadaní zdrojov s prstom v nose 705
  9. Martin Borguľa: Zásobáreň pitnej vody v ohrození, my riešime vášne v parlamente 674
  10. DagmaRA Sarita Poliaková: Si ako tvoja mama, si ako tvoj otec 602

Rebríčky článkov


  1. Lukáš Baloga: Na koronavírus zatiaľ viac doplatili americké trhy. Avšak perspektíva Európy je horšia
  2. Michael Laitman: Tajomstvá čiernej diery
  3. Vladimír Bohm: Problém lídrov krajín, ktorý nemajú deti
  4. Martin Krištoff: Obavy z pandémie tlačia ceny ropy čoraz nižšie
  5. Ľubomír Šuška: Osvietenstvo I.
  6. Judita Vargová: Nefotím sa pri Kuciakovom dome
  7. Miroslav Židek: Úryvok z pripravovanej knihy "Symbol života":
  8. Dušan Seberíni: Lingvistické okienko - holokaust
  9. Jozef Legény: Budeme voliť v ďalších voľbách manifestačne?
  10. Matej Galo: Môj najlepší kandidát v parlamentných voľbách


Už ste čítali?