SSOŠ ochrany osôb a majetku Bratislava – reprezentant, alebo výnimka súkromného školstva?

Autor: Stop alibizmu | 26.10.2019 o 23:55 | (upravené 27.10.2019 o 7:00) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  737x

Zaujímalo by ma, do akej miery to, o čom píšem v tomto, a o čom som písal v predošlých dvoch článkoch, a ešte napíšem v nejakom tom článku, sa týka aj ostatných súkromných stredných škôl. A či existujú aj väčšie „hviezdy“,

či existujú ešte extrémnejšie prípady; prípadne koľko percent našich škôl, a nie len súkromných, funguje podobne, resp. na báze vyššie uvedenej školy.

Zvrátenosti, na ktoré v daných článkoch poukazujem, sa dejú nie len zásluhou jej vedenia, alibizmu a zbabelosti podstatnej časti jej pedagogických pracovníkov, ale aj zásluhou totálneho nezáujmu, alebo neschopnosti Ministerstva školstva SR riešiť vypuklé problémy. Tomu je zjavne ukradnuté, že na nie jednej škole sa žiaci stávajú aj, alebo hlavne prostriedkom na získavanie finančných prostriedkov - aby škola prežila. Mnohým žiakom sa toho toleruje príliš veľa, len aby z takej školy neodišli na inú, kde im budú tolerovať ešte viac. V takých prípadoch ide o preteky kto viac žiakom dokáže ustupovať, kto im viac dovolí, kto im viac toleruje, ustupuje, aby tieto školy neboli zatvorené pre nedostatok žiakov. Vzdelávanie tak na nich ide na druhú koľaj.

Dá sa predpokladať, že prípad, na ktorý poukazujem, je len špičkou ľadovca, keďže učiteľov, ktorí na zvrátenosti otvorene poukazujú, je veľmi málo. Prečo? Lebo sa buď:  

  1. boja o svoje miesta, alebo
  2. nechcú byť za „bonzákov“, nechcú dostať nálepku „konfliktná osoba“, alebo
  3. nechcú si robiť problémy, nechcú si robiť nepriateľov, alebo
  4. sa schovávajú to za to, že nechcú strácať čas riešením vecí verejných, lebo čas sa dá využiť aj príjemnejšie..., alebo
  5. nechcú riskovať pracovné miesto, alebo to, že bývalý zamestnávateľ, ak už na škole nepracujú, ich začne očierňovať (neschopný učiteľ to bol..., v rozpore s predpismi vyskúšal Burkert jedného žiaka nie v triede, ale v kabinete!...), alebo
  6. sa boja, že ich bývalý zamestnávateľ zažaluje za „očierňovanie“ školy, ak si dovolia otvoriť na verejnosti ústa, alebo
  7. nechcú riskovať, že budú mať na svedomí prípadné zrušenie školy, alebo zažijú napr. to, čo som zažil ja: že im bývalý zamestnávateľ pripíše vyhrážanie sa (aj keď nikomu som sa nevyhrážal, len som uviedol, že ak k náprave na škole nedôjde dobrovoľne, vec budem medializovať, lebo nič iné, čo by riešeniu veci pomohlo, už nezostáva, k čomu práve pristupujem) a čierne úmysly (Prečo chcete zničiť školu!!!?..., o čo vám ide!!!!?) a označí ich, či už priamo, alebo nepriamo za klamárov a nehanebníkov, ktorých neťaží svedomie..., aj keď len poukázali na veci, ktoré sami na škole zažili. 

Nižšie uvádzam znenie e-mailu, ktorý som 25.10.2019 zaslal zriaďovateľovi vyššie uvedenej školy a jej pedagogickému zboru na vedomie; plus nejaký ten dodatok v závere.

Dobrý deň pán zriaďovateľ,

ak by som vedel, že mi na stretnutí (z 21.10.19), ktoré ste sám iniciovali, na mnou podanú ruku svoju ruku nepodáte (a pri pozdrave dovidenia, ma „odzdravíte“: Najradšej by som vás už nevidel...), tak sa ho nezúčastním. Ale budiž, stalo sa, aspoň som sa niečo nové dozvedel. Oznámili ste mi, že pán riaditeľ aj pán učiteľ J. Š. a M. D. popreli to, čo som uviedol vo svojom 2. článku o škole, čoho boli svedkami. Je to ich svedomie, a malo by ich hrýzť, ak je naozaj pravdou to, že popreli dané, pomerne závažné skutočnosti. Keďže len ťažko sa mi chce tomu veriť, že tak zhodne spravili, zvlášť keď jeden je kresťan a druhý je bývalý policajný funkcionár, tak z toho dôvodu vznikol aj tento e-mail, aby o tom vedeli.

A už keď som ten e-mail načal, poviem Vám ešte pár vecí: 

Veril som, že dôjde k náprave a vyvodeniu osobnej zodpovednosti za vec, ktorú som opísal vo svojom 2. článku o škole. Veril som, že nikdy k tomu kroku - zverejniť pri mojich článkoch aj meno školy - nebudem musieť pristúpiť. Ale mýlil som sa.  Uprednostnili  ste metódu útoku. Vraj či sa nehanbím!..., za to, čo som o škole napísal!... 

K škole som bol doposiaľ ústretový - Vo zverejnených článkoch o škole som neoznačil meno školy a ani nespravil nič, z čoho by sa to dalo zistiť.

A aj pri našom poslednom stretnutí som bol ústretový - Povedal som, že Vaše výhrady k danému článku, po odkrytí mena školy, zverejním v plnom znení. Odmietli ste to, nemali ste záujem. Namiesto toho ste mi povedali, aby som prišiel na školu konfrontovať sa v danom prípade s pánom riaditeľom a danými učiteľmi. Pochopiteľne, odmietol som to. Veď na stretnutí (ktoré ste iniciovali, a na ktorom ste odmietli podať mi ruku a povedať dovidenia) ste ich zastupovali. Kľudne verte im, ak naozaj uviedli, že klamem. Veriť, že klamem, a že chcem zničiť školu..., je určite pohodlnejšia cesta.      

Nie, nechcem škodiť Vašej škole, ako ste to Vy nazvali. Najjednoduchšie by bolo vykašľať sa na to, nepoukazovať na zvrátenosti. Takto si človek nevyrobí nepriateľov a má pokoj. Pomôže to ale polícii a spoločnosti, ak škola, ktorá vychováva, alebo má vychovávať strážcov zákona, toleruje také veci na ktoré som poukázal vo svojich článkoch?  A to ešte zďaleka nie je všetko. 

OK, na konci 2. polroka šk. r. 2018/2019, aspoň na klasifikačnej porade na ktorej som bol prítomný, na rozdiel od  polročnej klasifikačnej porady, už učiteľov nikto netlačil do toho, aby umelo vylepšovali žiakom známky. Neviem ako to bolo mimo koncoročnej klasifikačnej porady. Mne osobne pán riaditeľ povedal, aby som prehodnotil jednu známku, čo som odmietol, ale treba povedať, že nenamietal.

Ale bude to platiť aj budúcnosti? Naozaj odzvoní zvrátenej ružovej známkovacej politike, aj keď Burkert, ktorý sa nebál na zvrátenosti otvorene poukazovať, už nie je na škole? (V apríli, alebo v máji 2019 na porade na jeho adresu v jeho neprítomnosti odznelo: Ešte 2 mesiace to s ním nejako vydržíme, potom mu nepredĺžime zmluvu"... A nikto z učiteľského zboru proti tomu nič nepovedal. Nikto sa nepohodlného učiteľa nezastal, že prečo sa o ňom hovorí v negatívnom zmysle, keď sa nemôže brániť. Kde sú potom záruky? Môžem Vám pán zriaďovateľ veriť, že na škole už nebude dochádzať k takým veciam, aké som opísal napr. vo svojom 1. článku? Môžem Vám veriť zvlášť po výsledku nášho posledného stretnutia?           

Myslím si, že bez výmeny vedenia školy nebude možné skoncovať s mnohými zlými až zvrátenými praktikami, ktoré na škole fungujú, alebo sa tolerujú. Nebude ich ľahké vykynožiť, a ak sa na to náhodou podujmete, prinesie to svoju daň, lebo liečba toho, čo sa dlhodobo zanedbávalo, býva väčšinou veľmi bolestná. Pričom nie je isté, či pacient vôbec prežije. Po skúsenostiach s Vami, som dospel k záveru, že sami sa k radikálnej liečbe Vašej školy, ktorá ju potrebuje, nikdy neodhodláte. Lebo Vy vidíte jej stav ako viacmenej dobrý, uspokojivý; ak nie rovno ako výborný. Preto jediná šanca ako rozhýbať na Vašej škole zásadné zmeny je to, ak sa verejnosť bude mať možnosť oboznamovať sa nie len s jej pôsobivým obalom, ako to bolo doposiaľ, ale aj s obsahom. Teda môže sa to udiať zdá sa už len tlakom zvonku, cez medializáciu. 

Ak chcete veriť tomu, že môj názor je skreslený, alebo vzdialený realite, môžte dať žiakom spraviť anonymný dotazník, nech napíšu, čo sa im na nej páči a čo sa im nepáči. Tým dobrým žiakom sa napr. určite nepáči tolerantný a neraz až povoľný prístup k lajdákom, ktorý je vedeniu školy tak veľmi blízky; ako som poukázal už vo svojich dvoch článkoch. A čo by asi povedali o škole jej súčasní učitelia ak by mohla byť zachovaná ich anonymita? Nehovoriac ešte o tých, ktorí už zo školy odišli a ktorí by už mohli hovoriť bez zábran.                  

Treba si uvedomiť, že otázka prežitia/neprežitia "Vašej školy", alebo či táto bude mať dostatok alebo nedostatok žiakov, je druhoradá. V úvodzovkách  "Vaša škola", preto, lebo Vy ste "len" zriaďovateľom školy. Platia ju však prevažne daňoví poplatníci. Prvoradé je to, čo škola žiakom odovzdáva, ako ich vychováva a k akým hodnotám ich vedie. A z toho, čo som mal možnosť zažiť na Vašej škole, a to len za jeden jediný rok, si dovolím tvrdiť, že škola má v tomto značné nedostatky. Viď napr. môj prvý a druhý článok. 

Ak si toto Vaša škola naozaj vezme za svoje, nepochybujem, že bude úspešná (uchádzačov o ňu bude dostatok aj bez masívnej reklamy, o ktorú sa snažíte viac než by bolo zdravé; na úkor dôležitejších vecí), aj keď prechodne stratí nejakých žiakov, a to takých, ktorí uprednostňujú takú školu, kde sa hlavne zabavia, zatrénujú si, naučia sa bojovému umeniu, ale bojovať s vlastnou lenivosťou, prekonávať sa, aby sa učili, bojovať s vlastnými zlými vlastnosťami nebudú musieť a aj tak s najväčšou pravdepodobnosťou budú bez väčšej námahy prechádzať z ročníka do ročníka (viď za veľa hovoriaci, alebo možno aj "reprezentačný príklad" z môjho 2. článku o škole) a takýmto ležérnym spôsobom aj spravidla zmaturujú. 

S pozdravom

Marcel Burkert     

Ak by som ten e-mail písal dnes, uviedol by som do neho ešte toto:  

Vyššie uvedení žiaci (lajdáci) by potom o školu prirodzene záujem stratili. Nemali by istotu, že školu s najväčšou pravdepodobnosťou dokončia aj pri minimálnej námahe. A to je dobre, že by záujem stratili. Nech sa radšej v živote venujú remeslám, a nie takým zamestnaniam, kde by zmysel pre spravodlivosť a dodržiavanie zákonnosti mal byť prvoradý, alebo samozrejmý.

Ak by ste predsa len nabrali odvahu k presadeniu zásadných zmien na škole, bude to v prvom rade v prospech dobrých žiakov, ktorých je na škole relatívne dosť, možno väčšina, no napriek tomu sú svojim spôsobom diskriminovaní, keďže im sa v ústrety, na rozdiel od lajdákov, nevychádza, lebo nie je ako. Nepotrebujú  to. V takých podmienkach strácajú motiváciu. Výborní žiaci skĺzavajú do priemernosti, priemerní do podpriemernosti. Neraz im je dobrým žiakom znemožňované právo na riadne vzdelávanie, keďže učitelia nemôžu vykázať z triedy nevychovaných drzých žiakov, ale musia ich tam trpieť, a ak tak nespravia, riskujú, že budú označení za neschopných zjednať si v triede disciplínu. 

A taktiež to bude, v dlhodobejšom horizonte, aj v prospech spoločnosti.

Ako k tomu, čo som opísal v 2. článku o škole, prídu ostatní žiaci? Z bývalej 3.A. dvaja, ktorým som dal na vysvedčenie z ANJ za päť, na opravných skúškach, na svoje pomery,  excelovali, lebo sa cez prázdniny poctivo učili. Podobne aj chlapec a dievčina z bývalej 3.C, ktorí tiež odo mňa dostali na vysvedčenie za päť (z bezpečnostného práva). Ale niekto, kto do  školy pomaly ani nechodí, a je podozrenie, že si zadovažuje pochybné ospravedlnenky, a na konci školského roku podvádza, dostane na vysvedčení za päť, potom si cez prázdniny vybaví zmenu známky z päť na štyri, a na augustových opravných skúškach (z ďalšieho odborného predmetu) je opäť prichytený pri podvádzaní, tak takýto preplachtí medzi ročníkmi s ľahkosťou motýľa.   

To čo uvediem na záver, je dosť symbolické: Vedenie školy na konci školského roku 2018/2019 nepredĺžilo zmluvy dvom učiteľom: mne, a ešte jednej kolegyni, ktorá, podobne ako ja, sa tiež nestotožnila. Bojovala s rozmaznanosťou a drzosťou niekoľkých žiakov (dokonca aj v triede, ktorá bola vyhodnotená ako najlepšia na škole), ako aj s triednym učiteľom, ktorý ich  obhajoval. A ako som mal možnosť dozvedieť sa, a to bez toho, aby som sa na niečo niekoho zo školy pýtal, tak môj nástupca zo školy odišiel už po 1. mesiaci (vraj hlavne kvôli tej triede, ktorú spomínam vo svojom 1. článku o škole). A nástupca kolegyne? Ten zo školy odchádza k 31. októbru. Náhoda?...   

Marcel Burkert 

Súvisiace články:   

- Keď drzosť žiaka a povoľnosť vedenia SSOŠ nemajú medze 

- Keď na dvojku zo správania je aj 16 násobné porušenie šk. poriadku málo. A nie len na ňu!

- Zradná milota

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dobré ráno

Dobré ráno: Špeciálny prokurátor Kováčik defacto skončil

Slovenská justícia sa otriasa v základoch.

Píše Ivan Mikloš

Zúfalo potrebujeme úspešnú vládu. Zatiaľ to tak nevyzerá (píše Ivan Mikloš)

Reformy potrebujú politickú váhu.


Už ste čítali?