reklama

Keď drzosť žiaka a povoľnosť vedenia Súkromnej SOŠ ochrany osôb a majetku nemajú medze

Aktualizácia článku 5.7.2023 - zverejnenie názvu školy a autora. Je to Stredná odborná škola ochrany osôb a majetku,

Písmo: A- | A+
Diskusia  (35)

Ide o školu na ul. Vranovskej č. 4, Bratislava - Petržalka

Začnem postupne, gradovať to bude tiež postupne, celkovo v piatich dejstvách.

Predohra:

Žiaka 3. ročníka, nazvime ho XY, v šk. roku 2018/2019, som učil 2 maturitné predmety. Z jedného bol na konci školského roku medzi 4 až 5 a z druhého bol na čistú päť. Okrem mojich predmetov prepadal ešte z jedného iného predmetu, spolu teda z troch predmetov. V tom jednom mojom predmete, kde mu vychádzala 4 až 5, som mu z neho dal na vysvedčenie štvorku. V opačnom prípade by musel automaticky opakovať ročník. Zohľadnil som jeho aktivitu na hodinách a bral som do úvahy, že v porovnaní s klasickými "päťkármi" bol v ňom o stupeň lepší. Otvorene priznávam, aj keby som to robiť nemusel, že možno pri tom zavážilo aj to, že jeho správanie na hodinách bolo dobré, podľa mojich vedomostí žil iba s mamou, ktorá mala nízky príjem, a popri škole brigádoval. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Do termínu, ktorý bol vedením školy určený na uzatvorenie koncoročných známok, si XY známku z môjho predmetu, z ktorého mu vychádzala 5, neopravil. So slzami v očiach ma prosil, aby som ho nechal prejsť, že budúci školský rok už bude k školským povinnostiam pristupovať zodpovedne... Neustúpil som, ale dal som mu možnosť, že ho ešte vyskúšam, aj keď po termíne, a aj keď som sa sám tým mohol vystaviť problémom. Mal tak na prípravu celý víkend. 

Päťku z predmetu si opravoval u mňa v kabinete. Vôbec som takú možnosť nikomu, ani jemu, dať nemusel. Mohol som len vypočítať priemer známok, ktorý bol za päť. Po chvíli bolo zjavné, že opisuje, že má pod stehnami na stoličke ťahák. Opýtal som sa ho, či náhodou nepodvádza. Nepriznal sa. Nechal som to predbežne tak. Keď už písomnú prácu pomaly dokončoval, požiadal ma o pohár vody, že mu veľmi vyschlo v krku. Chcel, aby som sa otočil - zjavne aby si medzi tým mohol ťahák schovať. Tak som mu povedal, že kľudne si ju môže ísť napustiť sám. Vtedy vyšlo najavo, že má ťahák. Vyšli mu slzy a prosil ma, aby som mu uveril, že toho opísal len minimum a že ak ho nechám prejsť tak budúci rok bla bla bla. Zostal som neoblomný a rezultát bol jednoznačný: Na vysvedčenie známka 5. Opravné skúšky v auguste. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Na opravné skúšky sa dostavil, ale... Na moje veľké prekvapenie sa nedostavil na môj predmet, z ktorého som ho nechal prepadnúť, ale len na kolegov. Pýtam sa ho teda, ako je to možné!? že môj predmet si neopravuje. A on na to, že viete pán učiteľ, cez prázdniny sa to nejako vybavilo... Ono sa to nejako vybavilo... cez pani triednu učiteľku a pána riaditeľa. Takže si opravujem len jeden predmet, hovorí mi. Skoro som dostal šok... Vedenie školy mu za mojim chrbtom a v rozpore so zákonom, svojvoľne zmenilo na štvorku mnou udelenú mu päťku na vysvedčenie. 

Ale to ešte nie je koniec. Nasleduje dejstvo druhé:

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Na opravných skúškach som bol okrem iného ustanovený aj do komisie na opravnú skúšku z kolegovho predmetu, z ktorého si daný žiak XY chcel opraviť päťku na vysvedčení.

Naozaj ma nenapadlo, že sa nepoučil, resp. že by mohol byť až tak drzý, že aj po tom všetkom by si dovolil ešte opisovať. A zvlášť po tom, čo mu vedenie školy tak výdatne pomohlo. 

Asi po 3 minútach od začatia písomnej časti opravnej skúšky som sa na neho mimovoľne pozrel a vidím, že pozerá pod lavicu. Hovorím si, je to náhoda.

Po ďalších 3 minútach pozriem na neho opäť, a jeho pohľad opäť smeruje len pod lavicu. Ešte aj vtedy som si povedal, že to je náhoda, že toto si predsa, po tom všetkom, dovoliť nemôže, resp. ak má trochu svedomia a cti, tak tie mu podvádzať nedovolia aj keby to jeho rozum chcel. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Tesne pred skončením písomnej časti skúšky som sa na neho pozrel do tretice a vidím znovu ten istý obraz. Už som nepochyboval! A tak vravím: Vy opisujete!?

Samozrejme, povedal, že nie!!! Pýtam sa: A čo máte na stoličke? Vstal a ukázal, že nič. A na spodku krátkych nohavíc? Tiež nič!, povedal. Zatriasol nimi na dôkaz. Nevypadlo z nich nič. Predseda komisie a zároveň skúšajúci učiteľ, pôsobil, ako by mu toto ako dôkaz, že žiak neopisoval, stačilo. Lenže ja som to tak nenechal a vyzval som žiaka, aby nohavice trochu vytiahol. Vzápätí sa ukázalo, že na stehne mal prilepený mobil z ktorého opisoval. Otvorene, aj pred žiakmi, ktorí boli vtedy v triede, som smerom k danému žiakovi zvýšeným hlasom vyhlásil: Nehanbíte sa!? po tom všetkom!? A v stručnosti som pred všetkými prítomnými povedal, čo tomu predchádzalo, ako aj to, ako mu bola zmenená známka a že ani to si nevie dostatočne vážiťˇ a namiesto toho podvádza. 

Ale ani to ešte nie je koniec. Nasleduje dejstvo tretie:

Predseda skúšobnej komisie mu následne vzal písomku. Človek neznalý pomerov by neočakával nič iné než to, že predseda žiakovi XY len dá na vedomie, že si zopakuje ročník (v prípade že má záujem na škole pokračovať), keďže opravnú písomku nespravil, keďže pri nej podvádzal. Ale nie!, nestalo sa tak. Predseda, akoby sa nechumelilo, mu dal na vypracovanie novú otázku, novú písomku. Hneď som sa proti tomu ohradil. Chvíľu rozmýšľal, čo s tým a po chvíli odišiel z triedy.

  • Vrátil sa s riaditeľom školy. Ten žiakovi hneď povedal, že sa previnil závažným spôsobom a že si bude musieť zopakovať ročník; ak chce v štúdiu na škole pokračovať.

  • Na to mu žiak povedal niečo v tom zmysle, že skoro nič neopísal, že ťahákom si len chcel písomku poistiť („zabudol“ len dodať, že podobne ako to už urobil aj v mojom kabinete pred uzatváraním známok). Riaditeľ sa ho opýtal, nech mu v písomke ukáže, čo opísal a čo nie. Nechcel som veriť vlastným ušiam. Načo sa ho na to pýta!?, povedal som si v duchu. Lavíruje? Po pár sekundách chce zmeniť svoje rozhodnutie? 

  • Riaditeľ akoby to vycítil, alebo uvedomil si moju prítomnosť (prítomnosť učiteľa, ktorý sa len tak ľahko so všetkým nestotožní a vie sa proti zvrátenostiam ohradiť) a opäť bol z neho tvrďas. Nie, musíte si zopakovať ročník, povedal žiakovi s tým, že takéto veci na našej škole nemôžme tolerovať.

  • Vzápätí ale žiak opäť niečo povedal, alebo len hodil na riaditeľa srdcervúci pohľad, a ten znovu zmäkol a povedal, že ak pán predseda komisie (skúšajúci učiteľ) bude súhlasiť, môže si ešte (na druhý deň) známku opraviť. Takže len tak, bez skúšobnej komisie, hovorím si v duchu, keďže riaditeľ nepovedal, že ak bude súhlasiť skúšobná komisia, ale ak bude súhlasiť jej predseda.

  • Na to, sa riaditeľ opäť zháčil, a rozhodne povedal, že to nebude možné, a že musia dodržiavať pravidlá, nezostáva nič, len zopakovať si ročník.

Dejstvo štvrté:

Asi osud zariadil, aby som sa to dozvedel. Stal osa to takto: Ďalšieho dňa moja kolegyňa (mimochodom, jej takisto, tak ako mne, nepredĺžili pracovnú zmluvu, údajne kvôli veku, ale osobne vôbec nepochybujem o tom, že to bolo kvôli tomu, že sa tiež stala, tak ako ja, nepohodlnou) išla okolo riaditeľne len raz a to zhodou okolností práve v správnom čase – keď neďaleko nej sedel žiak XY. Len tak zo slušnosti sa ho opýtala, ako sa má, plus čo robí v takom čase v škole, keďže už bolo po (daných) opravných skúškach. A tak jej bez akýchkoľvek okolkov povedal, že si ide opravovať známku z predmetu XY (práve z toho, z ktorého deň pred tým na opravnej skúške neuspel, pri ktorej bol prichytený že opisuje). Samozrejme bez skúšobnej komisie, alebo pri takej komisii, ktorej členovia budú lojálnejší a budú mať pre žiaka viac pochopenia ako ja, surovec... To ale nie je podstatné, podstatné je, že druhý pokus žiak dostať nemal, a zvlášť nie po tom čo sa stalo. Ani toto určite v súlade so zákonom nebolo.

Dejstvo piate:

A ako to v rozprávkach býva, tieto majú šťastný koniec. Nepochyboval som, že aj v danom prípade to tak skončí. Daný žiak danú „opravnú skúšku“ úspešne „spravil“ a prešiel do 4. ročníka.

P.S.:

Článok bude poslaný na vedomie zriaďovateľovi školy a učiteľskému zboru a očakávam, že za to, čo sa stalo, bude vyvodená osobná zodpovednosť voči riaditeľovi školy, že to neprejde len tak, že veď stretli sme sa na porade ako vedenie školy a povedali sme si, že do budúcnosti sa to už nebude opakovať... 

V prípade, že táto zodpovednosť vyvodená nebude, článok bude zverejnený v novom blogu s uvedením nie len mena učiteľky/učiteľa, ale aj názvu školy. 

Súvisiaci článok: 

Keď na dvojku zo správania je aj 16 násobné porušenie šk. poriadku málo. A nie len na ňu!  

Marcel Burkert

Stop alibizmu

Stop alibizmu

Bloger 
  • Počet článkov:  156
  •  | 
  • Páči sa:  1 031x

- "Stop alibizmu - Has, aj čo ťa nepáli", je občianske združenie, ktoré chce v 1. rade nabádať občanov SR k spoluzodpovednosti za pomery v spoločnosti. Zoznam autorových rubrík:  Nezaradená10 ciest z bludného kruhuPolícia s.r.o.Spravodlivosť a právo s.r.o.Bankroty, úpadková kriminalitaOsobnosti alibizmuNevoličom alibistomSpoločnosťRómska otázkaIslamPlaty učiteľov a policajtovŠkolstvoZdravotníctvoŽivotné prostredieŠtátna ochrana pytliakovEnvironmentálna kriminalitaEkonomikaDôchodcomOstatná štátna správaBratislavskoKlamanie na piveOchrana spotrebiteľaO združeníRusofilom

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

750 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu