DOMUS Bratislava s.r.o. & Najlepšie je zvaliť svoje zavinenie na domovníka dôchodcu

doktorky Fakanovej, tesne po usadení oboch strán v pojednávacej miestnosti, že som radšej svoju žalobu hneď, resp. na poslednú chvíľu, stiahol.

Bolo mi totiž z tej poznámky dostatočne jasné, že moje argumenty len sotva bude brať sudkyňa pri pojednávaní do úvahy, a teda, okrem toho, že mi vznikla škoda cca 1.400 eur na ukradnutých bicykloch z kočikárne, budem platiť ešte aj trovy súdneho konania. 

K veci:

Pred časom nám z obytného domu v Dúbravke boli, bez použitia násilia na uzamknutých dverách kočikárne, ukradnuté dva, rok staré bicykle, zakúpené za 1.700 eur. „Akousi náhodou“ sa tak stalo mesiac po tom, čo správca domu - DOMUS Bratislava s.r.o. (momentálne sídlo v Ivanke pri Dunaji, pred tým na Záhradníckej v BA), poskytol, alebo nechal poskytnúť kľúče od kočikárne, a bez nášho vedomia, do voľnej dispozície cudzím osobám - robotníkom, ktorí vykonávali práce vo vchode domu. Títo potrebovali prístup k elektrickej zásuvke. Háčik je ale v tom, že kľúče od kočikárne si od nás vypožičať neprišiel vypožičať správca osobne, ale spravil tak cez zástupcu vlastníka bytov – dôchodcu, ktorý vždy rád nezištne ochotne každému pomôže, aj správcovi, aj keď ním za to nie je platený.

Tomuto som kľúče samozrejme nepožičal s tým, že ich môže dať, alebo dá do voľnej dispozície robotníkom - cudzím ľuďom!, ktorí si ich mohli dať pokojne rozmnožiť. Času na to mali dosť. Opakujem, bicykle nám neskôr boli ukradnuté bez požitia násilia. Ak by mi domovník povedal, že práce potrvajú celý deň a preto naše kľúče zverí robotníkom, lebo sa mu nebude chcieť pri nich sedieť celý deň..., tak by som ho poslal do teplých krajín a pre istotu by som z kočikárne bicykle vypratal a to až do výmeny zámku na dverách, lebo kľúče si mohol požičať aj od susedov a tie takisto nechať robotníkom.

Ale nezodpovedným subjektom č. 1 v tejto veci, napriek tomu nie je domovník, ale správca. On objednával práce na vchodových dverách domu, s ním máme uzatvorenú zmluvu o správe. No on si nedal ani len tú námahu, aby nám oznámil, že naše kľúče majú, resp. mali v dispozícii cudzí ľudia, a tým pádom bude nutné po skončení prác vymeniť zámok na kočikárni, alebo hodnotné veci z nej dočasne premiestniť. To by sa ale správca najprv musel zaujímať o to, čo je povinný robiť a zabezpečovať on sám, a nie domovník, ktorý za to ním nie je ani platený, a na ktorého zvalil celú zodpovednosť. Toto všetko bolo uvedené v žalobe.

Napriek tomu sudkyňa Fakanová a právny zástupca správcu domu, doktor Klamár, si dovolili na súde zhodne poznamenať, že: Veď správca si len plnil svoje povinnosti, ak zabezpečoval výmenu domových vchodových dverí...

To je tak lacný argument! Veď ak je človek čo i len trochu súdny, tak ľahko zistí, že ja som na súde namietal niečo úplne iné. Sudkyňa ale okrem toho vypustila ešte jednu perlu: „Domovníka ste si predsa zvolili vy sami“... A advokát Klamár to ešte zaklincoval: „Správca predsa nemohol byť s robotníkmi celý čas pri kočikárni“... (tak vaše kľúče jednoducho dal bez vášho vedomia do dispozície cudzích ľudí a ani vám o tom nepovedal, aby ste si pre istotu z toho dôvodu vymenili zámok. Čo je na tom zlé?...). 

Keď sme zo súdu odchádzali, spýtal som sa pána advokáta Klamára medzi štyrmi očami, či naozaj vo veci nevidí žiadne pochybenie svojho klienta. Odmerane odpovedal niečo v tom zmysle: Samozrejme, že nie. 

A na otázku, aký by mal na vec názor ak by obhajoval mňa, alebo sám bol na mojom mieste, sa otočil a odišiel. 

Správca domu na mimosúdne vyrovnanie nepristúpil a bránil sa tým, že:

1. on za domovníka zodpovednosť nenesie, vybaviť si to mám teda s ním,

2. bicykle mohol ukradnúť ktokoľvek z vlastníkov, kto má kľúč od kočikárne. Áno mohol, aj keď sa také niečo v dome nestalo minimálne 10 rokov od kedy v dome bývame a používame kočikáreň. A keďže sa verzia správcu nedá vyvrátiť, nežiadal som správcu o náhradu celej škody, ale len o kompenzáciu vo výške 400 eur, keďže ani on nevie dokázať, že krádež nevznikla jeho pričinením, teda zverením kľúčov cudzím osobám. Je nápadné, že ku krádeži nedošlo hneď na druhý deň po skončení prác, ani rok po nich, ale zhruba mesiac od ich ukončenia.

Vyššie je uvedené to najpodstatnejšie z celej veci.

Nižšie, pre úplnosť veci, rozoberám zvyšné 2 argumenty žalovaného (resp. jeho právneho zástupcu, ktorý si za napísanie jedného krátkeho vyjadrenia na súd, a oboznámenie sa s jednoduchou vecou, vyúčtoval 77 eur, čo nezarobí ani učiteľka za 2 dni) tak ako som ich rozobral v mojom vyjadrení súdu, ktorým som reagoval na vyjadrenie právneho zástupcu, tiež adresované súdu:

Takže 3. argumentom žalovaného bolo to, že dom je na vchodových dverách vybavený elektromagnetickým zatváraním DEK systémom, ktorý v čase krádeže neukázal, že do domu vnikli cudzie osoby, ale len vlastníci bytov. Ani tento argument neobstojí, lebo dostať do domu a z domu sa dá aj bez použitia evidovaného čipu na otváranie dverí. Stačí že osoba niekomu zazvoní, aby jej z bytu otvoril dvere, alebo si počká na niekoho kto z domu vychádza alebo vychádza. Mimochodom, vo vchode máme zabudovanú aj bezpečnostnú kameru, ktorá nefungovala nie len v čase krádeže, ale aj v dobe zhruba dvoch mesiacov, ktoré jej predchádzali. Správca tvrdí, že on za kameru nezodpovedá...

Mimochodom, v policajnom uznesení o prerušení trestného stíhania sa spomínajú výpovede pracovníkov, ktorí dané práce realizovali. Obaja v uznesení zhodne tvrdia, že kľúče od kočikárne požičané nemali, iba od miestnosti kde boli WC... Zjavné klamstvo, veď aj sám domovník potvrdzuje, že im kľúče požičal. Na klamanie by robotníci nemali mať dôvod, ak s bicyklami nemajú nič spoločné. No napriek tomu očividne klamali. Aj to bolo v návrhu na mimosúdne vyrovnanie, a neskôr v žalobe, uvedené.

4. argumentom žalovaného v jeho vyjadrení k mojej žalobe bolo to, že pracovníci, ktorí v našom vchode práce vykonávali, údajne nepotrebovali napojenie do elektrickej zásuvky, nakoľko mali vlastný akumulátor... a že odber elektrickej energie bol možný zo sprístupnených spoločných priestorov z vedľajšieho vchodu (tiež v jeho správe), v ktorom býva aj náš spomínaný domovník. Vzápätí správca, akoby zabudol na to, čo uviedol v predošlých vetách, vo vyjadrení ďalej uviedol, že kľúč od kočikárne nášho vchodu si domovník odo mňa požičal preto, aby montérom sprístupnil elektrickú zásuvku... V reakcii na jeho vyjadrenie som položil otázku, že z akého dôvodu tak domovník urobil, ak teda správca naozaj zabezpečil iný zdroj elektrickej energie? Nuž z takého dôvodu, že správca elektrickú energiu v skutočnosti nezabezpečil, iba sa mu možno zdalo, že by mohla byť zabezpečená z vedľajšieho vchodu a nie z našej kočikárne. Resp. o vec sa nezaujímal a dodatočne si len vymyslel takúto priblbú výhovorku. Ani poukaz na toto, súd zjavne nezaujímalo. A tomu nasvedčujú aj slová sudkyne spomínané vyššie.

P.S.:

Zaujímalo by ma, koľko percent absolventov právnických fakúlt, ktorí sa úspešne... uchytili v súdnictve a advokácii, žiaria vo svojej praxi takýmto vycibreným „profesionálno-objektívnym prístupom“. A ako asi sa správajú v oveľa závažnejších veciach?

Marcel Burkert