„Riešenie“ pre toxickú skládku vo Vrakuni je mrhaním verejných financií. A nie len to

Autor: Stop alibizmu | 26.8.2018 o 23:55 | (upravené 28.8.2018 o 10:31) Karma článku: 7,50 | Prečítané:  2905x

Pri likvidácii nelegálnych skládok by peniaze "nás všetkých" mali byť vyčleňované na záťaže, ktoré "nemajú páchateľa". Vrakunská skládka má ale pôvod jasný.

Hneď na začiatku, skôr, ako sa ponorím do argumentácie, formulujem svoje dve tézy:
1) Riešenie skládky enkapsuláciou je mrhaním peňazí. 2) Financie na likvidáciu tejto skládky by nemali pochádzať z verejných zdrojov.

Ad 1) Riešenie skládky enkapsuláciou je mrhaním peňazí.

Minister životného prostredia SR p. Sólymos ešte vo februári 2017 oznámil, že vláda vyčlení na likvidáciu skládky v bratislavskej Vrakuni 30 mil. € http://www.most-hid.sk/sk/solymos-skladka-vo-vrakuni-ma-pre-envirorezort-vysoku-prioritu. Tvrdím, že v skutočnosti nejde o žiadnu likvidáciu, ale len o neutralizáciu následkov, inými slovami: Chemický odpad tam zostane, len sa zamedzí jeho šíreniu (metóda "enkapsulácie" predpokladá vybudovať nepriepustnú nornú stenu okolo skládky).

Okrem toho: enkapsulácia utesní ložisko iba čiastočne, pretože navrhovatelia sa až príliš naivne spoliehajú na nepriepustnosť ílového podložia. Spodné vody neprúdia iba v jednej (najvyššej) vrstve (ktorú využívajú záhradkári), ale môžu aj v niekoľkých, aj vo väčšej hĺbke. Napr. v novembri 2017 sa zistila v troch vodárenských zdrojoch pod Šamorínom kontaminácia Atrazínom v hĺbke 80 m! Dotknutá plocha (4,65 ha) vo Vrakuni tak ani po "neutralizácii" podľa môjho názoru nebude využiteľná a to ani ako stavebný pozemok, ani ako záhradkárska plocha.

Zrážková voda (po utesnení skládky) sa bude v ložisku hromadiť a bude potrebné ju pravidelne odčerpávať, odvážať cisternami a ekologicky likvidovať. Toto sú ďalšie náklady, ktoré v rozpočte nie sú spomenuté a možno ich považovať za permanentné (do nekonečna)! Preto som názoru, že jedinou ozajstnou metódou likvidácie je vyťaženie kalu a jeho odvoz preč.

Pomôžem si analógiou: Ak by niekde ležala kopa hnoja, ktorá zapácha, bolo by účelné postaviť okolo kopy plot za 1000 €, ak odvezenie by stálo, dajme tomu, 1500€ ? Tvrdím, že 30 mil. € sú príliš vysoké náklady na to, že riešenie problému iba odsúvame do budúcna, na plecia našim deťom. Nech sa k tomu minister verejne vyjadrí! Ale nie HÍĎáckym jazykom "riešime skládku", ale potvrdením, alebo odborným vyvrátením tvrdenia, že skutočné riešenie skládky nechávame v skutočnosti našim deťom.

Zástancovia "enkapsulácie" argumentujú údajom, že odstránenie skládky by stálo 110 až 200 mil. €...

Podľa mňa sú tieto čísla nadsadené. V prípade naozajstného riešenia (teda vybagrovania chemikálií) predsa nejde o sofistikované hĺbkové ťaženie zeminy spojené s tlakovou injektážou (ako u enkapsulácie), ale o prosté povrchové odbagrovanie do určitej hĺbky a odvezenie na inú dočasnú, a hlavne bezpečnú skládku. Toto sú jednoduché zemné práce, ktorých cena môže predstavovať iba zlomok ceny "enkapsulácie".

Samozrejme, nezabúdam na "dočasnú skládku", kde bude prebiehať neutralizácia odpadu. Pri takejto koncentrácii už môžeme "toxický odpad" považovať za "druhotnú surovinu", na ktorú sa nájde spôsob za pomoci vedcov z SAV (Predsedníctvo SAV už pred časom verejne vyhlásilo ochotu spolupracovať na projekte likvidácie).

Bonus: V prípade skutočnej likvidácie (vybagrovania chemického kalu) a navezení proporcionálneho množstva zeminy späť by pozemky bolo možné odpredať na stavebné účely (pri súčasnej cene cca 200€/m2 je to hneď 10 mil. €).

Ad 2) Financie na likvidáciu tejto skládky by nemali pochádzať z verejných zdrojov

Pri likvidácii nelegálnych skládok by peniaze "nás všetkých" mali byť vyčleňované na záťaže, ktoré "nemajú páchateľa", teda takého, ktorý alebo už neexistuje (skládka gudrónov v Devínskej Novej Vsi), alebo sú financie nevymožiteľné (ekologické záťaže po 20-ročnom pobyte sovietskych vojsk u nás).

Vrakunská skládka má ale pôvod jasný: vznikla z činnosti bývalého CHZJD a tento podnik naďalej (pod názvom Istrochem) existuje a naďalej sa nachádza na území Bratislavy. Táto fabrika prešla svojou mečiaristickou privatizáciou, postupne prešla viacerými rukami až zakotvila v impériu Andreja Babiša, ktorý ju vlastní dodnes. Výroba v Istrocheme je dnes z 90% utlmená, resp. zrušená, bývalé výrobne na území podniku sa premenili na sklady a z Dimitrovky sa stalo jedno veľké logistické centrum.
Babiš v tomto prípade beží beh na dlhé trate a len potichu čaká, kedy bude môcť zužitkovať hlavnú devízu podniku, ktorou sú lukratívne pozemky, ktoré sa v budúcnosti majú premeniť na stavebné parcely.

Pohľad na mapu: Ide o územie vymedzené približne ulicami Vajnorská - Odborárska - Nobelova - línia železničnej trate až po Bojnickú (len toto samotné predstavuje územie s rozlohou cca 1,8 km2) + ďalšie územie bývalého Závodu mieru medzi ulicami Vajnorská - Rožňavská.

Babiš sa, pochopiteľne, s developerskou činnosťou neponáhľa - čas hrá v jeho prospech, pretože neustálou výstavbou v okrajových častiach pôvodnej Bratislavy sa z bývalej periférie (kde bola Dimitrovka) stáva "širšie centrum". Plánuje sa tu rozsiahla obytná zóna a budúce pozemky (prehodnotené na stavebné) majú z mesiaca na mesiac vyššiu cenu.

Pánu Babišovi by sme nemali umožňovať obľúbenú hru oligarchov "privatizovať zisky a socializovať straty" a preto by sa práve zisky z budúceho predaja pozemkov mali využiť na sanáciu ekologickej záťaže vo Vrakuni.

Každý špekulant si dovolí len toľko, koľko mu dovolíme my - a p. Babiš už raz použil svoju "fintu X" na našu servilnú vládu, keď požiadal o finančnú dotáciu pre Duslo Šaľa (tiež mu patrí) na "udržanie výroby", pričom, samozrejme, naša vláda mu ju ochotne poskytla.

Veľmi pekne to zhrnul neznámy diskutér v r. 2017 na stránke SME:
Babiš kúpil Istrochem za 208 mil. Sk, t.j. necelých 7 mil eur, cca 60 centov za meter štvorcový takmer 400 ha . Dnes predáva Istrochem reality meter štvorcový za 200 eur.... Nízka kúpna cena bola zdôvodnená tým, že privatizér na seba preberá bremeno ekologických dlhov. Tento záväzok obsahuje údajne aj privatizačná zmluva. Ekologické dlhy pochopiteľne nikdy neodstraňoval. Dnes, vďaka protestom občanov, sa pripravuje sanácia ekologického dlhu bývalej Dimitrovky, skládky vo Vrakuni. Iróniou osudu je, že ju nebude platiť Andrej Babiš ale štát pomocou eurofondov, teda my všetci. Spomeňme si na dotáciu Duslu. Duslo Šaľa získalo pred dvoma rokmi daňovú úľavu 57 mil. eur za investičnú akciu čpavok 4, ktorú bola pre Duslo Šala existenčne dôležitá.

Resumé:
1) riešenie skládky enkapsuláciou je mrhaním verejných peňazí, ktoré problém nerieši, ale iba odsúva
2) financie na likvidáciu by nemali pochádzať z verejných zdrojov, ale z budúcich ziskov predaja pozemkov pod Istrochemom.

Róbert Slovák

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Šéfka Bielej noci: Niečím prebijeme aj New York

Na Slovensku sú ľudia podľa umelcov zvedavejší ako v Paríži.

DOMOV

Fico v dueli so Sulíkom: Váš konkurent nie je Smer

Sulík pripomínal Ficovi minulé výroky.


Už ste čítali?