O tom svedčí aj jeho vyjadrenie k tomu, prečo (a zvlášť v čase keď Európu a Slovensko deptá kríza a náš štátny dlh narastá míľovými krokmi) zriadil na ministerstve vnútra nie nový umelý odbor, nie nový umelý úrad, ale rovno novú umelú sekciu!? Na ktorej bude policajtov riadiť v podstate civil. Ale kamarát! Z ktorého švihnutím čarovného prútika spravil majora polície s 13 ročnou praxou započítanou z civilného a súkromného sektoru.
"Nedostatok" úradov a sekcií v slovenskej štátnej správe. A na Ministerstve vnútra zvlášť
Ak tak malá sekcia akou je Ekonomická sekcia skrývala také rezervy, že z nej niekto dokáže pre svojho kamaráta vygenerovať ďalšiu sekciu s pár oddeleniami umelo povýšenými na odbory a s veľavravným názvom „Sekcia hnuteľného a nehnuteľného majetku", koľko rezerv musí „skrývať" také Prezídium Policajného zboru, ktoré je tiež jednou zo sekcií MV SR?
Ten priestor (podľa aktuálne Kaliňákom nastavených kritérií) tam kľudne môže byť ešte pre jednu možno dve desiatky nových sekcií z toho množstva útvarov, jednotiek, úradov, či novej národnej kriminálnej agentúry. A uvedenú sekciu by ešte možno bolo potrebné rozdeliť na sekciu hnuteľného a sekciu nehnuteľného majektu; aby sa tam ten majetok a kšefty náhodou nejako nepomiešali.
Pán minister vnútra, už dlhp sa nedá dôverovať policajtom s praxou?
Pán Kaliňák musí nejako ospravedlniť aj to, prečo na čelo policajnej sekcie dosadil kamaráta s nulovou policajnou praxou. Tvrdí, že ministri vnútra majú právo vyberať si do svojich funkcionárskych tímov dôveryhodných ľudí. Neviem aký predpis by toto právo mohol zakladať, a aj keď náhodou taký existuje je tu otázka, čo táto dôveryhodnosť obnáša, alebo v sebe skrýva. Lebo doposiaľ každý nový minister si do svojho tímu vyberal iba samých dôveryhodných týpkov a napriek tomu (alebo vďaka tomu) výsledky práce polície a jej rešpekt v spoločnosti sú dlhodobo chabé, čoho korunou je "úspešnosť" na poli boja proti kriminalite bielych golierov, kde výsledky práce polície jasne svedčia o tom, že najpodstatnejšie vlastnosti "dôveryhodných" sú:
- poslušnosť a oddanosť (nie ani tak policajnej službe ako darcom funkcií)
- pochopenie a cit pre slabosti politických nominantov vo významných funkciách štátnej a verejnej správy, keďže tieto "slabosti" alebo stranícke povinnosti ich často privádzajú do konfliktu s Trestným zákonom.
Je zaujímavé, ako sa tu rozhodujúce predpoklady, charakterové vlastnosti či morálne spôsobilosti na výkon policajnej funkcie neoznačujú pravými výrazmi, ale maskujú sa pod ušľachtilý pojem "dôveryhodnosť", ktorý sa tým len špiní.
Keď občiansky pracovník môže riadiť policajtov
Je to čistý alibizmus, keď pán Kaliňák argumentuje tým, že z občianskeho pracovníka musel spraviť policajta s uznanou 13 ročnou praxou z civilného sektoru preto, lebo bude riadiť policajtov a vyzeralo by to asi divne ak by podporučík riadil kapitánov,, majorov, podplukovníkov a možno aj plukovníkov. Zrazu aká pedantnosť. Ale to, že policajtov v podstate civilná osoba oblečená do uniformy so služobným preukazom majora vo vrecku má riadiť dlhoročných policajtov, tam zrazu ide pedantnosť bokom.
Logika, ale žiaľ iba logika káže, že ak policajtov môže riadiť v podstate civil oblečený do hodnosti majora a s vyfasovaným služobným preukazom policajta, rovnako sa môžu stať z policajtov, ktorých tento civil riadi, len občianski zamestnanci.
Štát by tým ušetril nemalé peniaze, ktoré akútne chýbajú inde. Ale to by najprv na takých "maličkostiach" muselo skutočne záležať jeho občanom, ktorých tolerantnosť politickí nominanti na funkciách radi dôsledne a usilovne využívajú.
Kaliňák nezmyselne nemíňa! Kaliňák šetrí!
A najväčšia sranda príde na konci roka, keď Kaliňák zahlási, že: Štedré odmeny v jeho rozorte boli porozdávané preto, lebo sa mu podarilo zrušiť neefektívne štruktúry ministerstva, ktoré zanechal svojmu nástupcovi (dnes predchodcovi) Danielovi Lipšicovi a vďaka efektívnej reorganizácii (viď zriadenie umelej sekcie) ktoré so sebou priniesli ušetrené peniaze. A okrem toho, ako vždy, opäť sme na ministerstve dosiahli historické výsledky v objasňovaní, opravujem v obhajovaní trestnej činnosti bielych golierov. (Ak na toto prehlásenie ministra vnútra náhodou vypíšu v stávkovej kancelárii akýkoľvek vysoký kurz, bez obáv si vsaďte. Niečo z Istôt sa tak istotne konečne ujde aj Vám).
Čo na tom že dlh Slovenska na jedného pracujúceho človeka činí 16.000 eur? A ak by sme medzi pracujúcich zarátali iba pracujúcich výrobnej sféry, teda nerátali tu pracovníkov štátnej a verejnej správy, tá suma by ešte podstatne narástla. A o niekoľko sto miliónov eur narastie aj po tomto roku.
PS.: Takýchto "maličkostí" alebo príkladov útokov na peniaze daňových poplatníkov v štátnom rozpočte je len na ministerstve vnútra neúrekom. Preto darmo sa pri takýchto zisteniach upokojujeme, že ide len o malé "sprenevery" peňazí daňových poplatníkov, že existujú aj oveľa väčšie, a preto musíme zachovať kľud a rozvahu. Omyl. V súčte sa to vyrovná megakrádežiam.
Marcel Burkert
