reklama

Je tu minimálne 10 účinných spôsobov ako eliminovať ambičákov a vlády s.r.o.

Už za hnedých a červených totalít ľudia chorobne ambiciózni, neraz nasprostastí, ale vždy a stále bez morálnych zábran, a ktovie ešte bez čoho a s akou "výbavou" a diagnózou, jednoducho - ambičáci, zistili, že

Písmo: A- | A+
Diskusia  (36)

byť členom vedúcej politickej strany a plniť bez odvrávania jej zvrátené príkazy je bomba kšeft.

Ambičáci si na to po Nežnej spolu so svojimi detičkami rýchlo spomenuli. Pomocou uliatych peňazí a hnedo-červených konexií sa infiltrovali do novo vznikajúcich strán. Ich záujmom bolo kreovať zákony tak, aby v parlamentnej demokracii bolo pre nich legálne to, čo sa verným v totalite mlčky trpelo. Za boľševika to umožňovali tanky z Moskvy. Teraz to má v rukách teoreticky občan. Žiaľ len teoreticky. Aby to mal v rukách skutočne, núkajúcich sa možností ako to docieliť je viac. Napr.: 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

1. Dosiahnutie rýchlej spätnej väzby medzi voličom a zvoleným kandidátom  

Ide o väzbu v podobe pravidiel, ktoré občanovi voličovi umožnia v prípade presvedčenia, že bol predvolebnými sľubmi podvedený, odvolať a nahradiť aj počas volebného obdobia tých, čo ho zavádzali.

Aby to fungovalo, chce to pri voľbách do parlamentu: 

A. Zvýšiť počet volebných obvodov. Voľby by prebiehali v toľkých obvodoch, koľko je mandátov do Národnej rady SR oproti súčasnému (pomernému) volebnému systému. 

B. Politickým stranám a hnutiam dovoliť kandidatúru len cez kandidátov uchádzajúcich sa o hlasy voličov cez volebné obvody. Podobne ako je to v komunálnych voľbách, kde volič môže voliť viacerých kandidátov a z rôznych politických strán, alebo aj nezávislých. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

C. Usporiadaním hlasovacích lístkov umožniť voličovi dodatočne preukázať, koho volil a tým preukázať, že má právo združiť sa s inými nespokojnými voličmi na jeho odvolávaní.

2. Zreálnenie fiktívnych zákonov o preukazovaní pôvodu majetku 

Ak by sa paralelne s tým zreálnili terajšie fiktívne zákony o preukazovaní pôvodu majetku politikov a rovnako aj o financovaní politických strán a hnutí, eliminovalo by sa čaro politiky v mysliach neschopných ambičákov. Stúpol by záujem o politiku u občanov, čo namiesto slúženia úzkym záujmovým skupinám a sofistifikovaným mafiám chcú slúžiť občanom. Iba občanom. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

3. Zrušenie 50%-ného kvóra u referenda 

Bez ohľadu na počet zúčastnených voličov na ňom, by takto bolo referendum vždy platné, samozrejme, ak by väčšina zúčastnených voličov aj zahlasovala za ten ktorý návrh/návrhy, ktorých presadzovanie sa od ambičákov nikdy nedožijeme, napr. odpolitizovanie ministerstiev vnútra, "spravodlivosti" a generálnej prokuratúry s.r.o. na čom nemala doposiaľ záujem žiadna vláda a ani relevantná politická strana. Jednoducho otras. Bližšie k priamej demokracii tu: http://www.priama-demokracia.sk/

4. Meritokracia 

Odpolitizovať minimálne Ministerstvo vnútra (patrí tu Policajný zbor), Generálnu prokuratúru a Ministerstvo spravodlivosti, čo je nevyhnutný predpoklad k právnemu štátu. Šéfovia uvedených štátnych organizácií, a v neposlednom rade aj šéfovia štátnych podnikov by mali byť nominantmi uznávaných protikorupčných osobností aj alebo najmä z 3. sektoru. Dočasným riešením by mohlo byť to, že funkcie štátnych tajomníkov by zastávali nie koaliční ale opoziční nominanti. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

http://burkert.blog.sme.sk/c/291833/Meritokracia-jedna-z-ciest-zo-zacarovaneho-kruhu.html

http://burkert.blog.sme.sk/c/291732/Liecba-pre-Policajny-zbor-tazko-postihnuty-politickou-mocou.html

http://stopalibizmu.blog.sme.sk/c/257665/Cim-neskodnejsia-policia-tym-vacsia-korupcia-a-cistota-bielgolierov.html

5. Povinný detektor lži pre politikov - prečo áno

http://burkert.blog.sme.sk/c/287564/Vyzvite-aj-Vy-svojich-politikov-na-detektor-lzi.html

6. Môcť voliť 4 strany súčasne - s bodovým ohodnotením podľa poradia 

http://burkert.blog.sme.sk/c/291211/Moct-volit-4-strany-sucasne-S-bodovym-ohodnotenim-podla-poradia.html

7. Voličský hlas najväčšieho primitíva by nemal byť rovný hlasu top odborníka 

Mnohí z nás (netrúfnem si odhadnúť koľko nás je percent)aj keby sme chceli v tých ktorých voľbách voliť nie pudovo, nie podľa sympatií, nie podľa prázdnych sľubov, ale len podľa činov, kvality programov, morálky a skutočnej odbornosti, máme vážny problém. Lebo:

a) drvivá väčšina z nás nemá ani len najzákladnejšie znalosti z ekonomiky, z fungovania štátu, z práva, z politológie, zo sociálnej oblasti, etiky, psychológie, "náuky demagógie", ochrany životného prostredia atď.,

b) a navyše si často krát nevidíme ďalej od nosa.

Môžme si s takouto "výbavou" fundovane zvoliť najlepších z možných, alebo aspoň nadpriemerných z možných kandidátov do verejných funkcií?

Skôr opak je pravdou, a to, že si spravidla volíme tých, ktorí by tam najmenej mali čo hľadať; a neraz aj takých, čo patria za mreže, alebo už tam dávno mali byť. Dôvod? Už bol spomínaný: Normálny čestný človek, aj keby bol top odborník napr. v ekonómii, vymožiteľnosti práva atď. nemá šancu dostať sa ani len do parlamentu nieto do vlády bez toho aby neprejavil ochotu vymeniť svoje svedomie za záujmy nejakej strany alebo sponzorov (viď bod č. 5) za volebnú podporu. A ak tak urobí, potom ho už zákonite nemôžme nazývať čestným.

Ako z toho von z toho začarovaného kruhu? Dá sa z neho vôbec dostať?

Ak už nič iné, tak aspoň verme, že áno, ale nenahovárajme si, že to pôjde bez zásadných zmien. Kozmetické úpravy alebo výmeny ľavých za pravých, pravých za ľavých, stredných za krajných zjavne nepostačujú. Netvrdím, že návrhy alebo postoje, ktoré prezentujeme na tejto stránke alebo na blogu SA sú ideálne, že nemajú nedostatky a medzery. Neviem do akej miery áno. A hlavne neviem či je v našich spoločných silách zrealizovať aspoň jednu zásadnú zmenu, z viacerých možných, ktorá by pomohla zastaviť vlády s.r.o. a ktorá by umožnila, aby reálnu šancu dostať sa k moci mali aj čestní ľudia. Čo však viem naisto, aj vďaka "istotám", ktorými nás nepretržite plným priehrštím zahŕňa vláda SR, je to, že bez zásadných zmien sa dopredu trvanlivo nie len že neposunieme, ale budeme sa prepadať. Spomeňme len negatívny demografický vývoj a postoj politikov k nemu; vrátane vážneho neriešenia rómskej otázky.

A tak isto istotne viem, že je tu množstvo zvráteností, ktoré nám bránia mať pri moci tých lepších namiesto tých horších. Jedna z nich je jednotná váha hlasov voličov.

Veď vie si niekto predstaviť žeby o chode jadrovej elektrárne rozhodovali aj vrátnici, resp. ich hlasy by boli v dozornej rade rovnocenné hlasom odborníkov? Pre zachovanie demokracie, ktorej najväčšími nepriateľmi sú populisti, je nevyhnutné, aby váha jednotlivých voličských hlasov bola rozdielna. Napr. podľa toho, či človek platí dane (daňový cenzus), či niečo spoločnosti reálne dáva, alebo dal, alebo podľa stupňa dosiahnutého vzdelania (vzdelanostný cenzus), aj keď vzdelanie nemusí byť zárukou múdrosti a naopak - absencia vzdelania nemusí znamenať že nevzdelaný nemôže byť múdrejší ako trebárs vysokoškolský profesor. Osobne, aj keby som mal skončených len prvých 5 tried ZŠ, za tento návrh by som zahlasoval. Lebo vo všeobecnosti platí, že vzdelaní ľudia majú väčšie šance prekuknúť populistov, ktorí zo súčasného systému ťažia najviac, čo je nepochybne na škodu nás všetkých, vrátane tých čo nemajú skončenú ZŠ alebo sú dlhodobo odkázaní na sociálne dávky.

Dnes sa to možno zdá ako utópia, ako nemožnosť, podobne ako ďalšie návrhy, ale rovnako sa aj vo Švajčiarsku svojho času zdala nemožnosťou priama demokracia. Dnes je tam na dennom poriadku. A prináša dobré ovocie. Čím neskôr pristúpime k zásadným zmenám, či už to bude spriechodnenie priamej demokracie, alebo niečo iné, tým horšie pre nás.

8. Dať rovnaké šance kandidátom a zákaz bilbordovej kampane 

Je známe, že malé neznáme politické strany, aj keby ich odbornosť a morálna úroveň bola vysoko nadpriemerná, majú v súčasnom systéme minimálnu, alebo presnejšie povedané žiadnu šancu dostať sa k miešaniu politických kariet. Lebo nedisponujú štartovacím kapitálom potrebným na volebnú kampaň. Zmeniť to môžu, alebo by to mohli spravidla len tým, že by zradili svoje vlastné ideály a postupne počiatočné ideály a čisté úmysly vymenili za nečisté, aby mohli uspokojiť dlžníkov -svojich sponzorov, ktorí nezvyknú poskytovať svoje „služby" bez toho, aby si ich riadne „nevyúčtovali". 

Je sotva možné aby jednotlivé vládne politické strany konali aspoň relatívne čestne ak za nimi stoja úzke záujmové skupiny, sponzori. Je rovnako ťažko predstaviteľné, aby politickí nominanti na významných verejných funkciách konali len v záujme občanov a nie aj (niekedy prevažne, inokedy výlučne) v záujme tých, ktorí ich na tieto funkcie dosadili, resp. v záujme sponzorov strán, cez ktoré sa dostali na tie miesta, na ktoré by sa inak nikdy nedostali.

Ako z toho von

Ak chceme mať pri moci podľa možností čo najschopnejších a čo najčestnejších politikov, v prvom rade je potrebné zabezpečiť, aby všetci kandidáti (na starostov, primátorov, poslancov, ministrov a prezidenta) mali vo volebných kampaniach aspoň približne rovnaké možnosti, teda rovnaký priestor na svoju propagáciu. Samozrejme, bez výrazného obmedzenia ak nie rovno úplného zakázu bilbordov, ktoré navyše špatia životné prostredie, to nepôjde. 

Obyčajným poskytnutím rovnakých možností pre všetkých kandidátov by boli finančné skupiny, ktoré riadia veľké politické strany, postavené na vedľajšiu koľaj. Určité strany by pritom celkom iste stratili aj zmyslel svojej existencie.

Áno, asi všetko má svoje negatíva, ale súčasne platný systém je zjavne chorý. Je to voda na mlyn komunisticky zmýšľajúcim prúdom, ktorí čoraz častejšie poukazujú na to, ako demokracia zlyháva. No bodaj by nie, keď sme zverili moc úzkym záujmovým skupinám v zastúpení vplyvných politických strán.

Verím tomu, že pri rovnakých šanciach kandidátov, pri odstránení politickej diskriminácie, by nám vo všeobecnosti vládli o dosť čestnejší ľudia oproti tým, akí nám vládnu dnes či už na obecných, mestských, regionálnych alebo štátnych úrovniach. Minimálne preto, lebo by neboli nikomu zaviazaní za to, že sú tam kde sú.

Tolerovanie diskriminácie v politike nás zjavne začína dobiehať. Je zaujímavé, že všade sa proti diskriminácii bojuje, len v politike, kde je to možno z hľadiska budúcnosti štátu najviac žiadúce, sa diskriminácia toleruje.

Ozaj, vie si niekto predstaviť, že by sa na vysoké školy dostávala len mládež z horných vrstiev, len preto lebo by si to mohli dovoliť a ostatní, resp. iní by nemali šance aj keby boli neviem ako dobrí? Aké by to malo následky pre spoločnosť?

Čl. 12 Ústavy SR hovorí, že ľudia sú si rovní v právach... Dobre sa to číta, ale tomu asi neverí ani ten najidealistickejšie zmýšľajúci študent 1. ročníka práva a ani samotní tvorcovia tohto zákona. Je to len zbožné želanie. Nič viac, nič menej. Realita je každému jasná: kto má konexie na vyšších miestach, alebo peňazí toľko, že nevie čo s nimi, ten z garantovaných ústavných istôt ťaží alebo v prípade potreby môže ľahko ťažiť oveľa viac ako ten kto ich nemá. Výnimky tu teraz nepočítam, lebo tie ešte zďaleka nerobia pravidlo.

Tu je zopár príkladov, ktoré dosť jasne poukazujú ako sú si ľudia nerovní aj napriek tomu, že ústava im rovnosť garantuje:

"Právo na obhajobu": Určite sa nájdu takí ľudia, ktorí boli odsúdení aj keď trestný čin nespáchali. Boli odsúdení aj preto, lebo sa nevedeli sami obhájiť, nemohli si dovoliť zaplatiť obhajcov, a keď si ich aj dovolili, tak maximálne len nejakých treťotriednych. Už druhotriedni obhajcovia by finančne zruinovali ich rodiny; nehovoriac o prvotriednych. Oveľa viac je však takých odsúdených (tvoria možno 90% všetkých odsúdených) ktorých nemal kto zo zodpovednosti za spáchanie relatívne menej závažných trestných činov (ako sú krádeže a pod. v malom rozsahu) vysekať ako sa to neraz stáva v prípadoch ober podvodníkov a zlodejov. Mnohí z týchto, aj keď spáchali závažné trestné činy, sú pred Trestným zákonom nevinní a to najmä zásluhou v obore zbehlých, všetkými masťami mazaných advokátov špecializujúcich sa na boj proti spravodlivosti. Týchto "advokátov spravodlivosti" si vyvolení páchatelia môžu zaplatiť aj s požiadavkou, že zavrú oči pred vecami, ktoré ak by v trestnom konaní zakryté neboli tak s najväčšou pravdepodobnosťou by sa ich klienti museli zaradiť medzi rady tých, ktorí sú si rovní nie len v právach ale aj v príležitostiach. Čím by po správnosti tiež skončili vo väzení. 

"Právo na prácu": Vezmime si len také výberové konania na voľné miesta v štátnej, resp. verejnej správe. Ak si prezriete internetové stránky jednotlivých ministerstiev, mestských a iných úradov, kde sa to úradníkmi len tam hemží, a zameriate sa na oznamy o výberových konaniach, máte dojem, že na tých úradoch k personálnym zmenám skoro ani nedochádza, že tí istí ľudia tam pracujú od zamatovej revolúcie a ešte tam budú do ďalšej pracovať. Tam akoby ľudia ani nestárli, neodchádzali do dôchodku, neopotrebovávali sa (možno až tak je tam väčšine dobre). Odhadom 90% zamestnancov štátnej a verejnej správy sa na svoje miesta dostalo po známosti, poprípade na základe formálnych vopred rozhodnutých výberových konaní. Takže právo na prácu vo verejnej správe je jedna vec, a realita druhá. 

Samostatnou kategóriou je NEPRÁVO na rovnaké možnosti v politickej súťaži

Len zanedbateľné minimum ľudí sa do politiky dostáva na základe svojich morálnych a odborných schopností a všeobecných predpokladov pre službu občanom vo verejnej funckii. Základom k tomu dostať sa k vyššej funkcii je byť naklonený nejakej relevantnej politickej stane ktorá mu pomôže v kampani a samozrejme tolerovať alebo dokonca obhajovať kauzy danej strany so súčasným hádzaním špiny na iné politické strany. Čo môžme potom očakávať od ľudí s vyššie uvedeným profilom?

Výsledkom je, že nám v parlamentoch a vo vládach zďaleka nesedia po všetkých stránkach tí najlepší možní zástupcovia občanov, ale spravidla tí, čo sú, alebo boli ochotní kvôli vlastným výhodám alebo kariére neraz zapredať svoje svedomie. Lebo ak by kritikou ublížili straníckym záujmom, ktoré sú neraz v príkrom rozpore so záujmami občanov, ublížili by aj sebe resp. svojej kariére. Výnimky, ak existujú, sa nepočítajú, lebo tie ešte nerobia pravidlo. Ale hlavne, že Ústava SR nám garantuje rovnosť v právach...

Preto by bolo úprimnejšie a hlavne oveľa objektívnejšie, ak by sa v priamo Ústave SR konštatovalo, že štát urobí maximum pre to, aby si ľudia boli čo najrovnejší. Vrátane kandidátov na všetky dôležité posty v štátnej a verejnej správe ktoré priamo v mnohých smeroch ovplyvňujú našu budúcnosť. 

Nájde sa politická strana ktorá bude mať gule túto zmenu nekompromisne presadzovať? 

Ak nie, tu je jedna z možností, ako môžme každý z nás prispieť k zásadnejšej zmene:http://www.podporujem.sk/

Súvisiace články k tomuto bodu: http://marcelburkert.blog.idnes.cz/c/305897/Su-politicke-strany-viac-na-skodu-alebo-k-uzitku.html

http://marcelburkert.blog.idnes.cz/c/253391/Politicka-diskriminacia-alebo-zakazme-bilbordovu-kampan.html

9. Pozitívne a negatívne volebné hlasy

Vládnuť by nám mali tí, ktorí by spomedzi kandidátov mali najpriaznivejší pomer medzi sympatiami a nesympatiami. Volič by mal mať právo, alebo možnosť odovzdať vo voľbách nie jeden ale 2 hlasy: jeden pozitívny a druhý negatívny. Bolo by na rozhodnutí voliča, či by využil obe, alebo len jeden z nich, poprípade ktorý.

Týkala by sa to jak volieb prezidentských, tak župných a komunálnych, no a samozrejme aj volieb parlamentných, jednak voči politickým stranám a jednak voči ich jednotlivým kandidátom. NR SR by tento návrh musela prijať ako zákon; samozrejme za predpokladu, že referenda by sa zúčastnila nadpolovičná väčšina všetkých oprávnených voličov a väčšina z nich by prípadne zahlasovala za tento návrh, ktorý sa pokúsim nižšie odôvodniť; aspoň zhruba.

Očakávam, že mnohí tento návrh budú označovať ako za nezmyselný, naivný atď. Len prosím, nevylievajme s vaničkou aj dieťa, ako to často krát robíme. Všetko má svoje výhody aj nevýhody, ale nemali by sme kvôli menším nevýhodám odmietnuť to, čo má ďaleko väčšie výhody. Výsledok takéhoto nezmyselného odmietania je aj to, že v našej demokracii už reálne nevládne ľud, ale vlády sponzorov, vlády finančných skupín a pokrivených charakterov schopných kvôli kariére obetovať hoci aj chrbtovú kosť.

Ak nemáme chuť a odvahu odhodlať sa k zásadným zmenám verejného záujmu, vytvoriť na nich tlak, potom sotva máme morálne právo sťažovať sa na pomery.

Som si takmer istý, že napr. Ivan Gašparovič (nech mi pán prezident odpustí, že spomínam práve jeho, ale je to preto, lebo v poslednej dobe sa teší mimoriadnej popularite), v posledných prezidentských voľbách by v takto nastavenom systéme nemal s najväčšou pravdepodobnosťou šancu uspieť. Čím by sme si ušetrili minimálne mnohé články v poslednej dobe mu venované. Akýkoľvek kandidát jeho kvalít by pri tomto novom systéme zostal hlboko za bránami druhého kola; zvlášť ak by sa za neho postavili súdruhovia zo Súmračnej. Nahnali by mu vyše milióna hlasov aj tak, ale pri takto nastavenom systéme by súčasne značné množstvo z týchto (politickou stranou umelo nahnaných) hlasov spravodlivo stratil. Možno až 90%. Stratil by ich pomocou negatívnych hlasov, keďže mnohé, ak nie drvivú väčšinu pozitívnych, získal jasne s pomocou politickej strany a jej sponzorov; čím bol oproti iným kandidátom zvýhodnený. A to naša krajina akože bojuje proti diskriminácii a zabezpečuje rovnosť pred zákonom...

Myslím si, že pri takomto systéme by sa do výraznej miery eliminoval vplyv politických strán a volebných sponzorov, ktorí nič nerobia zadarmo len pre ušľachtilé volebné programy politických strán a krásne oči vybraného kandidáta. 

Takto by sa kandidáti, alebo politické strany, ktorí alebo ktoré mohli byť doposiaľ masívne podporované sponzormi, poslušne zaradili medzi ostatných, na rovnakú štartovaciu čiaru. Predpokladám, že mnohé politické strany a vôbec zvolení kandidáti, ktorí doposiaľ s pomocou svojich podporovateľov a sponzorov vo voľbách valcovali a v prieskumoch valcujú, by pri takomto systéme išli rýchlo do zabudnutia. U mnohých, ktorí sú dnes na politickom výslní, by pri takomto systéme bol výsledný súčet hlasov možno aj v mínuse.

Mimochodom, vie si niekto predstaviť že by napr. učitelia pri hodnotení žiakov na konci školského roka zohľadňovali len tie dobré známky a tie zlé, alebo horšie, by pri tom úplne ignorovali? Alebo že by pre známku zo správania bolo určujúce správanie sa žiaka len dajme tomu v jednom mesiaci školského roka, kde sa správal ako tak slušne, a ostatné mesiace, v ktorých hrubým spôsobom porušoval školský poriadok, tie by sa na známke nijako neodzrkadlili? Asi sotva. Ale pri voľbách, kde ide o oveľa viac, si podobný nezmysel predstaviť nie len že vieme, ale nám ani neprekáža a mnohým vyhovuje.

10. Ústavná právna norma stanovujúca povinnosť hospodáriť s vyrovnaným rozpočtom.

Maximálny strop, po ktorý by každá vláda mohla zájsť, by bol vyrovnaný rozpočet. Žiadny deficit. A ak skutočne nechceme škodiť našim deťom a štátny deficit (ktorý doposiaľ rástol za každej vlády a každý rok) chceme znižovať, potom je nutné stanoviť percentuálny strop nie do plusu (+3%), ako je tomu dnes, ale do mínusu (-3%). Až do doby kým ako štát nezaplatíme všetky dlhy; ktoré neustále nakladáme na plecia našich detí a vnúčat. Nehanbíme sa za to ani trochu? Čo sme urobili pre to aby to tak nebolo? Alebo to naozaj nemôžme s tým nič robiť a musíme sa len zmieriť s tým, že nám naveky budú vládnuť populisti, ambičáci, táraji, pokrivenci, či už ober alebo o trochu menej ako ober? To nám fakt stačí, ak nám raz za čas vládne menšie zlo, či už z prava alebo zľava?

Populisti a demagógovia, sľubotechny a pod. by pri takomto systéme mali omnoho menšie alebo len minimálne šance na úspech. 

Otázkou by zostávalo, ako by vládne strany mohli byť postihované ak by túto povinnosť nedodržali: Predčasné voľby? Pokuta? Vrátenie príspevku za každý voličský hlas? Neviem. Ale myslím si, že pri troche chcenia by sa prijateľný spôsob našiel.

Marcel Burkert 

Stop alibizmu

Stop alibizmu

Bloger 
  • Počet článkov:  158
  •  | 
  • Páči sa:  1 080x

- "Stop alibizmu - Has, aj čo ťa nepáli", je občianske združenie, ktoré chce v 1. rade nabádať občanov SR k spoluzodpovednosti za pomery v spoločnosti. Zoznam autorových rubrík:  Nezaradená10 ciest z bludného kruhuPolícia s.r.o.Spravodlivosť a právo s.r.o.Bankroty, úpadková kriminalitaOsobnosti alibizmuNevoličom alibistomSpoločnosťRómska otázkaIslamPlaty učiteľov a policajtovŠkolstvoZdravotníctvoŽivotné prostredieŠtátna ochrana pytliakovEnvironmentálna kriminalitaEkonomikaDôchodcomOstatná štátna správaBratislavskoKlamanie na piveOchrana spotrebiteľaO združeníRusofilom

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu