Ak ako spoločnosť uznávame, že našou morálnou povinnosťou je brániť tých, ktorým je ubližované agresorom, hoci „len“ tým, že agresorovi dáme na vedomie, a ak máme možnosť tak mu dáme aj pocítiť, že s jeho konaním nesúhlasíme, ak uznávame, že aj postoj je čin a aj ľahostajnosťou alebo opomenutím je možné ublížiť, že nemiestna ustupčivosť len podporuje zlo, ak z histórie aj zo súčasného diania vieme, že rozum, ak sa stane vládcom nad citom, dokáže odôvodniť a ospravedlniť všetko, dokonca aj genocídu, nie to okupáciu suverénneho štátu, a ak uznávame, že sloboda, právo na sebaurčenie, štátna suverenita je vyššou hodnotou ako plná misa šošovice, prekvitajúci buznis, prehriate radiátory..., potom