2-ročná záručná doba je pre súdy dogmou, inak by skolabovali & "Efektivita" súdnych konaní

Autor: Stop alibizmu | 29.8.2016 o 23:55 | Karma článku: 3,47 | Prečítané:  750x

Keď som dostal predvolanie na súdne pojednávanie vo veci mojej žaloby proti spoločnosti Asko nábytok, ktorá nám za nemalé peniaze predala naozaj „podarený výrobok“, 

na ktorom sa tesne po uplynutí 2 ročnej záručnej doby prejavila závažná skrytá vada (viď predošlý článok) vcelku som sa potešil – súd nechce vybaviť vec od stola takže minimálna šanca na prelomenie posvätnosti dvojročnej zákonnej záručnej doby o čosi vzrástla. Ale napriek tomu sa dalo s veľkou pravdepodobnosťou očakávať, že súd žalobe nevyhovie, lebo medveď, lebo 2 ročná záručná zákonná lehota... Ak by totiž sudkyňa dajme tomu aj chcela mojej žalobe vyhovieť, „z princípu“ by nemohla, lebo by tým vytvorila „nebezpečný precedens, ktorý by sa následne prejavil tak, že súdy by čoskoro zasypali nieže stovky, ale tisícky takýchto žalôb, lebo prípadov, aký som opísal v predošlom článku, a zďaleka nie len z oblasti nábytku, je neúrekom. A náš skvelý súdny systém by bol ešte vo väčších sra..... ako je.

Žalobu som ale napriek tomu z princípu podal. Som totiž toho názoru, že v normálnom štáte pre súdy dvojročná záručná lehota v zjavných prípadoch jej veľkého zneužívania by nemala byť dogmou. 

Pre naše súdy ale 2-ročná záručná doba zjavne dogmou je.Ale tvária sa, že nie. A túto pretvárku najlepšie dokazuje vytýčené súdne pojednávanie vo veci kde predmetom žaloby po záručnej dobe. Veď logicky vzaté ak je 2-ročná záručná doba nepriestrelná zvolávanie súdneho konanie je nezmyselné. Ale nie pre súdy to zjavne nezmyselné nie je. Cieľ je jasný - nech to aspoň naoko vyzerá, že2-ročná záručná doba pre súd dogmou nie je. A pretov takýchto veciach prebehne síce riadne, ale zbytočné súdne konanie - divadielko - za peniaze daňových poplatníkov.  

Neviem na čo ma sudkyňa počas neho hodinu vypočúvala. Lebo z toho, čo na záver skonštatovala, resp. o čo oprela svoj verdikt – posvätnosť 2 ročnej zákonnej záručnej doby, je dostatočne jasné, že sudkyňa už vopred vedela, ako vec rozhodne.

Načo potom bolo to divadlo, keď 2-ročná záručná doba je pre súd posvätná?

Aký argument potrebovala sudkyňa počuť, alebo súd potrebuje počuť, aby sa táto „posvätnosť“ zrušila???

Keďže súdne pojednávanie bolo zvolané, z toho logicky by malo vyplývať, že taký argument buď existuje, alebo je to tak ako hovorím - ide len o nechutné divadlo. za peniaze daňových poplatníkov. 

Súdu preto nestačil ani ten argument, že sedačka, ktorá bola v čase kúpy novinkou so super eko kožou..., bola po krátkej dobe z predaja stiahnutá.  

Sudkyni som hneď na začiatku výsluchu povedal, že vo veci od podania žaloby nenastali nové skutočnosti  a teda jej môžem len zopakovať to, čo som uviedol v žalobe. Nestačilo to. A tak zapisovateľka do zápisnice prepisovala to čo som už pred tým uviedol v žalobe, len s tým rozdielom, že sa to dialo cez sudkyňu, ktorá prerozprávala moje slová už pred tým zaznamenané v žalobe. Len aby všetko bolo v súlade so štábnou kultúrou...

Takže takto efektívne pracujú naše súdy, takto zabíjajú cenný čas  -  p r e p i s o v a n í m.

A takto "efektívne" to funguje aj v trestnom konaní - Vyšetrovateľ prepisuje to čo už pred tým napísal pracovník kriminálnej polície alebo policajný orgán, len to nazve inak, dá tomu inú formu, návrh na začatie trestného stíhania sa premenuje na začatie trestného stíhania.

Potom po vyšetrovateľovi prepisuje pre zmenu prokurátor, resp. tento diktuje zapisovateľke viacmenej len to, čo už na niekoľko strán napísal vyšetrovateľ, len to všetko nazve inak, a ak sa náhodou vec dostane aj pred trestný súd, tak znovu nastupuje kopec prepisovania.     

A teraz si toto Potemkinovo, túto úžasnú súdnu „efektivitu“, ktorú som opísal, skúste premietnuť na veľké prípady, kde vystupuje oveľa viac svedkov s oveľa dlhšími výpoveďami. Nemôžme sa potom čudovať, že naše súdnictvo je neefektívne, že sudcovia nestíhajú dôkladne riešiť závažné a zložité veci, lebo sú zavalení nezmyselným prepisovaním, nezmyselnou administratívou a prípadmi, z ktorých väčšina sú prkotiny, z ktorých veľké množstvo by sa dalo riešiť mimosúdne, prostredníctvom mediátorov. Ale to by musel byť systém inak nastavený a hlavne – kompetentní by museli mať naozaj záujem problémy riešiť, nie ich konzervovať.    

Marcel Burkert

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

SVET

Taliansky premiér Renzi po prehre v referende podá demisiu

Hlasovanie zaznamenalo vysokú účasť.


Už ste čítali?