reklama

Keď na základných školách vládne alibizmus a grázlici sú chránení viac ako medvede II

Žiakov môže základná škola obohatiť nie len o mnohé teoretické poznatky, ale aj o poznanie, že hodnoty ako napr. rovnosť pred školskými pravidlami, objektivita, nie sú až tak dôležité,

Písmo: A- | A+
Diskusia  (9)

že niekedy je tieto hodnoty rozumnejšie obetovať kvôli "vyšším záujmom". 

A tak žiaci dostávajú aj praktické ukážky, ako funguje naša spoločnosť. Možno preto, aby sa na to fungovanie dobre pripravili... No kde inde, ak nie v škole..., však? 

Tento článok nám poslala bývalá učiteľka základnej školy. Vystupuje pod pseudonymom "OK".

Tu je jej príbeh: 

"Školské právne normy stanovujú, že žiaci, ktorým vychádzajú z troch a viac predmetov na vysvedčenie päťky, prepadávajú. Na strane druhej som už neraz zažila tlak na učiteľov, že ak budú objektívni a dôslední v každom jednom prípade, pre školu to nemusí byť výhodné. Zvlášť v takých prípadoch, ak by prepadávajúci mohli ľahko rozvrátiť disciplínu triedy do ktorej by prepadli a vzdelanostne by im to aj tak nič nedalo.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Mojou ďalšou skúsenosťou je, že skutočnosť, že prepádavajúci žiak je z hľadiska teoretických poznatkov viacmenej nevzdelateľný, resp. je takmer isté, že opakovanie ročníka mu vzdelanostne nič nedá, jeho prepadnutie môže byť vítané za týchto dvoch podmienok:

- vyhovuje z hľadiska disciplíny

- môže zachrániť triedu, do ktorej prepadá, a to pred rozpustením, resp. splynutím s inou triedou; ak počet jej žiakov klesne pod stanovený minimálny počet žiakov, ktorá trieda musí mať. 

Tak som nabrala odvahu a na koncoročnej klasifikačnej porade 2015 na našej nemenovanej škole, som sa ozvala, lebo sa schyľovalo k jednej zvrátenosti. Išlo o žiaka, ôsmaka,, ktorý bol na čisté prepadnutie z minimálne 3 predmetov, na učenie a školu počas školského roku zvysoka kašlal, ale podľa výkazov mu zrazu vychádzali na vysvedčenie štvorky z predmetov z ktorých bol dutý, s prepáčením, ako bambus. A tak som sa pléna opýtala: 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

"Ako k tomu príde žiak, ktorému vychádzajú poctivé štvorky, a dostane ich, ale žiak, ktorému vychádzajú päťky, dostane tiež štvorky, lebo škola sa ho chce buď zbaviť, alebo mu pomôcť, aby na škole, ktorá mu nič nedáva, zbytočne nezabíjal čas?"

Ako to dopadlo?

Reakcia kolegyne č. 1: My musíme zohľadňovať aj to čo povedia rodičia žiakov tej triedy do ktorej takýto žiak prepadne. Môže tam rozrušiť svojim správaním celú triedu. Robíme to kvôli ochrane žiakov triedy do ktorej by prepadol a tiež je to výhodné aj pre toho žiaka, načo tu bude strácať čas keď namiesto toho sa už môže učiť nejakému remeslu? 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Namietla som: To je v poriadku, v poriadku nie je len to, že sme neobjektívni. Jedine že by sme všetkým žiakom zlepšili známky o jeden stupeň. Robíme to? Urobíme to?

...chvíľkové mlčanie...

Trefná reakcie kolegyne č. 2: A na aké známky zlepšíme známky jednotkárom??? Dáme im k jednotkám aj hviezdičky???... (mohla si to dovoliť, podobne ako ja, lebo sme to už v školstve mali, ako sa hovorí, za málo). 

Zástupca: Ale prosím Ťa, kolegyňa!, kde je spravodlivosť vo svete!? Poďme riešiť reálne veci.  

OK: A to, že vo svete nevládne spravodlivosť, akože má byť argument aby sme sa tým nezaoberali?

...chvíľkové mlčanie...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

a potom pokus o zahranie veci do autu kolegom, že on nemá čas počúvať takéto reči, že za hodinu musí byť na stavbe, má fušku, nemá z čoho zaplatiť byt, tak nech nezdržiavame. 

Chápala som ho ale nedala som sa tým odradiť, aj keby som nie len jemu urobila radosť a zareagovala som: Skúsme ako škola požiadať ministerstvo o usmernenie minimálne v tej veci, že čo treba robiť so žiakmi alebo žiakom, ktorý je „nevzdelateĺný“, resp. pravidelne každý školský rok je na prepadnutie, alebo na pokraji prepadnutia, štvorky dostáva z milosti, k teoretickému učeniu nemá najmenší vzťah, ale akonáhle má urobiť niečo praktické, cíti sa ako ryba vo vode. Nie je lepšie takého žiaka po ôsmom alebo deviatom roku školskej dochádzky nechať ísť zo školy aj napriek tomu že podľa skostnatených školských noriem, či dogiem má prepadnúť? Prečo by nemohol zo školy odísť trebárs aj so siedmimi pätorkami? Zvlášť ak aj jeho rodičia chcú aby čím skôr odišiel na nejakú „učňovku“. Myslíte si že ostatní žiaci sú slepí!? že to nevidia!? a že sa to medzi nimi nešíri“!? že ten, čo je s prepáčením dutý ako bambus, alebo zvysoka roky kašle na učenie, a chce mať istotu aby neprepadol, stačí ak sa bude snažiť byť ešte horší po všetkých stránkach len aby sa ho škola čím skôr zbavila!!!??? Jednak dáva návod jemu podobným, ako sa správať, ak chcú mať istotu neprepadnutia, a jednak my ukazujeme žiakom v praxi ako sa voda káže a víno pije, lebo konáme v rozpore s našim poslaním, keďže vedome konáme nespravodlivo, používame dvojaký meter a ešte sa pritom tvárime ako vzory. Negujeme hodnoty ku ktorým žiakov chceme viesť. Alebo nechceme??? 

Zástupca: Nič sa tým nevyrieši, zákony sú zlé.  

OK: Tak iniciujme zmenu. Predsa ak všetky školy budú o problémoch mlčať tak potom sa nič zásadné nemôže nikdy vyriešiť. Potom sa nečudujme, že to v školstve vyzerá tak ako to vyzerá, ako Potemkinovo, všetko je viacmenej v poriadku, akurát že, len na papieri. Ministerstvo, aby iniciovalo zmeny v zákone, musí mať podnety od škôl.

Kolegyňa č. 3 a jej pokus o vytvorenie hmly, zastretie problému: Venujme sa prosím veciam, ktorým sa máme na tejto porade venovať! Je vecou učiteľa, aké dá komu známky a do toho mu nikto nemá čo kafrať!...

OK: Je to klasifikačná porada, a tá je o známkach, aj ja rozhodne nikoho nenútim a ani nikomu neodporúčam aké má komu dávať známky. A dotyčný žiak, ôsmak, ak dobre vidím, neprepadá, aj keď nikto nepochybuje, že ak by sme ho komisionálne preskúšali z hlavných predmetov, prejde maximálne tak z jedného. 

Zástupca: Neboj sa, lajdákom to život vráti.  

Na tejto porade sa samozrejme preberala aj otázka správania žiakov, resp. znižovanie známok zo správania

Vo väčšine tried 2. stupňa boli žiaci, ktorí mali mať a nakoniec aj mali znížené známky zo správania. Niektorí až o dva a v jednom alebo v dvoch prípadoch až o 3 stupne.

A tak som si dovolila pri tejto príležitosti položiť túto otázku do pléna: 

Čo urobí škola, resp. ako odpovie, ak si niekto od nás vyžiada informáciu, koľko bolo za tento školský rok uložených poznámok a znížených známok zo správania a koľko krát boli tí čo narušujú vyučovacie hodiny izolovaní v zmysle zákona? 

Zástupca: Poznámka v triednej knihe je len jedno z výchovných opatrení. Mimochodom, pani kolegyňa, koľko krát si volala rodičov o ktorých hovoríš do školy na pohovor?

Riaditeľka: Veď si mala možnosť organizačne zariadiť izolovanie žiakov, a čo si spravila?

OK: A nemala by to byť v prvom rade starosť vedenia školy?

Kolegyňa č. 1: Len sa navážaš do vedenia školy, to sa nedá počúvať!

OK: A Ty sa pre zmenu vedeniu snažíš iba zapáčiť, nič vecné si nepovedala.

Kolegyňa č. 1: A kto bude vykonávať dozor nad týmito žiakmi v špeciálnej miestnosti? A zadarmo?

OK: To nie je starosť učiteľov ale vedenia školy, alebo ministerstva školstva.

Riaditeľka: My sme žiadali a nedostali sme ani len jednu asistentku, ktorú sme veľmi potrebovali.

OK: To je ale iná vec. Ak sa uspokojíme v oboch veciach, že to nemá zmysel, žiadať ministerstvo, tak toto si viac ani želať nemôže; zvlášť ak takto odovzdane, „neodbytne“ budú pôsobiť aj ostatné školy. 

Riaditeľka a zástupca zhodne: Je to vec učiteľky/učiteľa aby vedel zjednať na hodine disciplínu.

OK: Realita je ale taká, že tu máme dlhodobo X poznámok v triednych knihách pre vyrušovanie na vyučovacích hodinách a tiež X znížených známok zo správania. To je utópia domnievať sa, že sa to nejakým zázrakom zmení. Nehovoriac o tom, koľko mesiacov a rokov medzi tým ubehne. Dovtedy bude slušným žiakom do veľkej miery odopierané právo na adekvátne vzdelávanie, ktoré im znemožňujú tí, čo na hodinách viac menej pravidelne vyrušujú.

Zástupca: Škola, ktorá začne v zmysle zákona realizovať izolovanie žiakov, ktorí narušujú vyučovací proces je ministerstvom resp. inšpekciou nakoniec vyhodnotená ako neschopná.

Riaditeľka: Ku mne sú dvere, čo sa týka izolovania žiakov, vždy otvorené.

OK: To rada počujem. Škoda, že sme to takto nepočuli všetci na začiatku školského roku s ubezpečením, že si tým žiadny učiteľ pod sebou nepodreže konár.

Riaditeľka: To určite nie...

OK: Už som nereagovala, iba som si o tom myslela svoje, a čas zdá sa, mi žiaľ dáva za pravdu. Keďže som zo školstva po ukončení uplynulého školského roku odišla, len z počutia, ale z viacerých zdrojov, sa dozvedám, že disciplína v problémových triedach 2. stupňa na škole v novom školskom roku nezlepšila. A ak, tak len preto, že odišli niektorí nedisciplinovaní žiaci alebo tí ktorí ostatných strhávali. Systém izolovanie žiakov, ktorí narušujú vyučovanie, naďalej neexistuje. Ak sa nepočíta to, žežiaci sa cez vyučovaciu hodinu pošlú k školskej psychologičke.Ale aj to je riziko. Lebo učiteľovi je zo strany vedenia ostro vytýkané ak pošle vyrušujúceho žiaka za dvere - lebo je tam bez dozoru a mohol by si ublížiť!... a zodpovednosť by niesla škola! 

Takže to čo pani riaditeľka povedala v závere koncoročnej porady bolo iba prázdne gesto, zaretušovanie problému, ktorý nechce riešiť. 

K riaditeľke sa učiteľky nedisciplinovaných žiakov naďalej obávajú posielať aj z druhého dôvodu: Nikto nechce byť prvý, alebo medzi prvými; aby nebol za čiernu ovcu. Aby na nich nepadlo svetlo, že to len oni si nevedia zjednať disciplínu v triede. Veď argumenty, že poznámky v triednych knihách za vyrušovanie sú od takmer všetkých učiteliek a v hojnom počte, nikdy nezabrali. Boli alibisticky zmietnuté zo stola; ako mnohé iné nepohodlné otázky a veci. 

Svoje meno neuverejňujem z toho dôvodu, že toto je prax na väčšine škôl, ak nie rovno na všetkých. Preto nechcem, aby sa to otočilo len proti mojim bývalým kolegyniam a kolegom. Chcela som poukázať na chybu systému, resp. o nej svedčiť, aj keď bez zverejnenia mena. Ďakujem v tomto smere za prípadné pochopenie.

Ešte by som chcela povedať, že je to aj vina rodičov a rady školy, v ktorej sú rodičia zastúpení, že sa systém nemení. Chýba tlak na zmenu. Urobiť ho môžu iba učitelia a rodičia. Kým nebude dostatočný, dovtedy bude prekvitať aj alibizmus na ministerstve školstva. A nie len v júni, ale aj v zime, jednoducho stále." 

Meno autorky v listárni OZ

Za OZ Peter Jankovič

Pozn.: Autorka sa za prípadné chyby v článku ospravedlnila, poslala nám ho vo forme poznámok, kde pravopisné chyby nekontrolovala. 

Súvisiaci článok: http://stopalibizmu.blog.sme.sk/c/360062/nespratnici-a-grazlici-na-zakladnych-skolach-su-chraneni-viac-ako-tatranske-medvede.html

Stop alibizmu

Stop alibizmu

Bloger 
  • Počet článkov:  158
  •  | 
  • Páči sa:  1 079x

- "Stop alibizmu - Has, aj čo ťa nepáli", je občianske združenie, ktoré chce v 1. rade nabádať občanov SR k spoluzodpovednosti za pomery v spoločnosti. Zoznam autorových rubrík:  Nezaradená10 ciest z bludného kruhuPolícia s.r.o.Spravodlivosť a právo s.r.o.Bankroty, úpadková kriminalitaOsobnosti alibizmuNevoličom alibistomSpoločnosťRómska otázkaIslamPlaty učiteľov a policajtovŠkolstvoZdravotníctvoŽivotné prostredieŠtátna ochrana pytliakovEnvironmentálna kriminalitaEkonomikaDôchodcomOstatná štátna správaBratislavskoKlamanie na piveOchrana spotrebiteľaO združeníRusofilom

Prémioví blogeri

Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu