Nie kandidáti, ale vy nevoliči ste všetci rovnakí - alibisti

Autor: Stop alibizmu | 26.3.2014 o 11:55 | (upravené 10.11.2014 o 20:35) Karma článku: 15,66 | Prečítané:  1339x

Nevybrať si z dvoch, nehovoriac z piatich, desiatich, alebo pätnástich kandidátov, je nespochybniteľným právom voliča, ale zároveň to svedčí aj o ľahostajnosti či chcení zbavovať sa zodpovednosti za stav vecí verejných a žiť si len vo vlastnom svete. Veď aj tým, že človek nehodí do urny hlasovací lístok, alebo ho hodí ako neplatný, nepriamo volí, keďže aj jeho zásluhou sa víťazi volieb stávajú víťazmi. Zvlášť ak si uvedomíme, koľko percent oprávnených voličov nevolí. Z toho vyplýva, že žiaden nevolič sa zodpovednosti za stav veci verejných nezbavuje a to ani keď vyhlási: „Ja som toho zlodeja alebo tých lumpov nevolil!“. Stačí, že im svojim nezáujmom umožnil dostať sa ku moci.    

Obľúbenou výhovorkou pri tomto býva: „Nie je koho voliť, všetci sú rovnakí!" Bodka. Dosť to pripomína staré známe hádzanie všetkých do jedného vreca, alebo „hlášky“ typu: „Všetky ženy sú rovnaké...", alebo: „Všetci muži sú rovnakí, myslia len na to jedno."... No napriek tomu väčšina ľudí si vedela vybrať, žije v manželstvách, alebo v partnerstvách, prípadne hľadá pre seba čo najideálnejších partnerov, aj keď s chybami.Tak ak to ide v bežnom živote, prečo to nejde aj pri voľbách?

Mýtus rovnakých kandidátov & Prečo ísť voliť

Do roku 1989 ľudia nemali možnosť vyberať si kto bude spravovať veci verejné. Dnes je to iné. Ak si to ale nevážime, máme síce na to právo, ale robíme prvý krok k tomu, aby sme o možnosť voliť prišli. Preto by sme mali pamätať na slová: Kto spí v demokracii, zobúdza sa v totalite. Ak sa ako občania „nepostaráme“ o svojich politikov, politici sa postarajú o nás; ale spôsobom im vlastným, nami vypestovaným.

Samozrejme, demokracia za nás sama problémy nevyrieši; ale nebráni nám, aby sme ich mohli riešiť najlepšie ako vieme. To v totalitných režimoch samozrejmosťou nie je. Tam má patent na rozum len diktátor, alebo vláda jednej strany. Akákoľvek črtajúca sa lepšia voľba pre spoločnosť je už v zárodku potlačená, aby tento „patent na rozum“ a chorobná domýšľavosť a túžba po moci nemohli byť ohrozené. Naproti tomu demokracia nám možnosti dáva. Len si ju občania nesmú nechať svojimi zástupcami pri moci kriviť. Vtedy logicky nemôže prinášať také plody aké by prinášala ak by sme sa aj o ňu starali. Keďže demokracia nie je stav, ale proces.  

Na záver ešte jedna otázka, najmä tým, ktorí doposiaľ voliť nechodili, alebo sa nevoliť opäť chystajú: Viete si predstaviť ak by sa na voľby vykašľalo 99% oprávnených voličov a len 1% ľudí, ktoré by prišlo k voľbám, by tým pádom rozhodlo o tom kto bude pri moci? Možno si to nikto nevie predstaviť práve preto, lebo sa v podvedomí spoliehame na to, že vždy sa nájde dostatok ľudí, ktorí k voľbám nakoniec predsa len za nás pôjdu...

Marcel Burkert

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

SVET

Taliansky premiér Renzi po prehre v referende podá demisiu

Hlasovanie zaznamenalo vysokú účasť.


Už ste čítali?