Potrebuje Slovensko viac nenormálnych ľudí aby aspoň premiér bol normálny?

Autor: Stop alibizmu | 4.12.2013 o 23:55 | (upravené 29.10.2015 o 12:35) Karma článku: 16,14 | Prečítané:  1500x

V tomto článku sa vychádza z výroku pána premiéra, v ktorom tvrdí, že ak sa potrebuje porozprávať s normálnymi ľuďmi, musí vycestovať z Bratislavy. 

Z toho logicky vyplýva, že v Bratislave podľa neho normálni ľudia vo všeobecnosti nežijú

Keďže nie sú známe iné dôvody, prečo podľa pána premiéra žijú v Bratislave nie normálni ľudia, než tie, že:

  • v nej je viac pracovných príležitostí a teda aj skutočných istôt ako inde v SR (napokon v nej má prácu aj on, tiež luxusný byt, možno aj kamarátku, vinicu, a žije tu aj plno jeho straníckych kamarátov a v neposlednom rade minimálne 90% jej obyvateľov tvoria "prisťahovalci" z celého Slovenska, najmä z jeho hladových dolín),
  • v nej má pán premiér v rámci Slovenska dlhodobo najmenšiu voličskú základňu a teda ľudia v nej žijúci nerozumejú jeho istotám,

potom sa dá predpokladať, že v jeho v očiach sú normálni najmä tí, ktorí:

a menej normálni, alebo rovno nenormálni sú potom logicky tí ostatní a predovšetkým tí, ktorí sa stále na niečo sťažujú, ako hypochondri, ktorí:

  • raz majú plné zuby jeho populizmu,
  • inokedy majú po krk jeho alibizmu,
  • často majú problémy s trávením výdatných istôt pre určité partie štátneho organizmu,
  • a takmer pravidelne ich prechádza chuť na jedlo pri pohľade na ekonomické ukazovateľe jeho vlády nepripomínajúce "zlaté časy socializmu".

Premiér zrejme stále žije v presvedčení, že tí jeho voliči, ktorých si nekúpil nadštandartnými výhodami v určitých rezortoch štátnej správy, neoplývajú vysokým stupňom kritického myslenia a preto k šťastiu im postačí vízia istôt a znesú aj hocijaké klamstvo, len ak je vyslovené jeho ústami.

Po posledných župných voľbách však vytočil svojimi výrokmi dokonca aj viacerých svojich voličov, ktorých osobne poznám. Jeden z nich, tvrdý kritik strán bývalej vládnej koalície a až do posledných volieb presvedčený volič Smeru, dokonca skonštatoval, že absencia sebareflexie, ktorú pri týchto voľbách predviedol, nemá obdobu. Veď ak predseda vlády má nulovú alebo minimálnu sebareflexiu, kde je potom istota, že nezneužije, nezneužíva alebo nenecháva iným zneužívať zverenú moc vo veciach do ktorých nemôžu vidieť novinári a do ktorých si nedovolia zavŕtať ani elitné policajné zložky?

Teda potrebuje Slovensko čo najviac nenormálnych ľudí aby aspoň premiér bol normálny?

Jedna z možných odpovedí na túto otázku je táto: Ak prosperita štátu do veľkej miery závisí od jej schopnosti včas odhaliť a zatočiť s ober tárajmi, demagógmi, populistami, neschopákmi a alibistami, potom Slovensko potrebuje čo najviac nenormánych ľudí - nenormálnych z pohľadu p. premiéra.

Ide len o to, či pánovi premiérovi skutočne ide o to, aby na Slovensku bolo čo najviac istôt. Aby to nedopadlo napokon tak, ako v Bratislave, že ľudia "presýtení istotami" sa napokon odvrátia od ich predstaviteľa, resp. od toho, kto ich má plné ústa. Veď obyvateľstvo Bratislavy z drvivej väčšiny tvoria ľudia ktorí sem prišli z iných kútov Slovenska a to za prácou, ktorú doma nenašli.

Premiér s nulovou sebareflexiou, ale za to s nekonečným alibizmom

Už o tom bolo viacero článkov ale bude si to potrebné pripomínať pri každej vhodnej príležitosti - aby sme nezabudli, koho sme si zvolili na čelo vlády. Ak by existovali "Dejiny alibizmu Slovenského štátu", tak nižšie uvedené vety pána premiéra, ktoré vyslovil v súvislosti so župnými voľbami 2013, by do nich boli s veľkou pravedpodobnosťou zapísané zlatými písmenami:

"Ako je možné, že predstaviteľ štandardnej politickej strany prehral s nejakým extrémistom v Banskej Bystrici? Náš kandidát neprehral s extrémistom. Ja byť pánom Kaníkom, tak sa stratím teraz z povrchu zemského. Odídem zo života politického. Prehrať s Kotlebom, tak to je teda vážna vec".

Aby tej primitívnej arogancie nebolo málo, tak po 1. kole župných volieb stihol pán premiér povedať ešte toto:

"Ľavicový politik vyhral. Pána Kaníka porazí každý, keby sme tam dali vrece zemiakov, tak porazí pána Kotlebu. V Banskej Bystrici vyhrá suverénne Maňka. Marián Kotleba je prehrou pravice".

Vyvrcholenie prípadu prišlo po 2. kole župných volieb keď zahlásil, že ponižujúca prehra jeho kandidáta v Bansko-Bystrickom kraji je vecou všetkých iných len nie jeho ani jeho vládnutia.

Na opodstatenú novinársku otázku, či by sa teda do kanálov nemal logicky pobrať len Kaník, ale aj (bývalý) podpredseda Smeru Maňka, odpovedal nie že typicky, ale nadčasovo alibisticky, čo tu doposiaľ asi nemalo obdobu:

Neprenášajte zodpovednosť za výsledok na Smer-SD. Toto je zodpovednosť SDKÚ, SaS a médií. Bodka."

A akoby toho hnusu naozaj nebolo dosť, tak pán premiér ešte medzitým stihol nepriamo obviniť predsedu opozičnej strany SDKÚ-DS Pavla Freša za to, že kandidát Smeru prehral s extrémistom:

On priamo a jeho strana nedali odporúčanie na voľbu pána Maňku."

Čo na tom, že Frešo po 1. kole jasne povedal: "Som za podporu kandidáta štandardnej demokratickej strany pána Maňku. Extrémizmus treba odmietnuť."?

Len ťažko si je možné predstaviť, že pán Fico sa za toto niekedy ospravedlní a tiež to, že by bol schopný, podobne ako Frešo, povýšiť vec ako takú nad stranícke súperenie, čo je na naše pomery naozaj vzácnosť; bez ohľadu na to, kto na akú stranu (by) sme sa pri župných voľbách v Bansko-Bystrickom kraji priklonili.

Marcel Burkert

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

SVET

Taliansky premiér Renzi po prehre v referende podá demisiu

Hlasovanie zaznamenalo vysokú účasť.


Už ste čítali?