Štát nerešpektuje rodičovskú zodpovednosť

Autor: Stop alibizmu | 17.6.2013 o 9:00 | Karma článku: 17,84 | Prečítané:  1240x

Alebo o absurdných súdnych konaniach... Ešte v roku 2011 som Ústrediu práce sľúbila, že napíšem tento blog. Nie preto, žeby sa mi chcelo písať blogy, ale preto, aby som odbremenila ľudí od absurdných súdnych konaní a chránila ich súkromie. Asi to znie nadnesene, ale posúďte sami:

Ako slobodná, osamelo žijúca matka trojročného syna, ktorej sa skončilo vyplácanie rodičovského príspevku a bez perspektívy na zamestnanie (žijem v oblasti s temer 25% nezamestnanosťou) som v roku 2011 požiadala úrad práce o dávku v hmotnej núdzi. Bola som vyzvaná na predloženie rozsudku o vyživovacej povinnosti otca k dieťaťu, ktorý som však nemala, keďže som nikdy nemala žiadny dôvod s otcom svojho dieťaťa sa o výživné súdiť. Žiadosť mi preto zamietli. Úrad odo mňa chcel, aby som sa kvôli dávke aj tak o výživné súdila. Ústredie moje odvolanie zamietlo.

Tak si to rozmeňme na drobné - za to, že sa rodičia vedia sami dohodnúť na výživnom a starostlivosti o dieťa a nepotrebujú súdy, štát "odmení" nezamestnanú, osamelú matku tým, že jej neprizná dávky.

A tak som podala žalobu na nezákonné rozhodnutie ústredia.

Aby som neostala bez peňazí, kým súdy o žalobe právoplatne rozhodnú, a aj jej výsledok nebol istý, podala som druhú žiadosť o dávku, a kvôli nej som už musela podať návrh na súd na schválenie rodičovskej dohody z roku 2008, aby žiadosť bola schválená. Tak som sa začala akože súdiť s otcom dieťaťa, ktorý z toho dvakrát nadšený samozrejme nebol. Žije v zahraničí a mal cestovať na Slovensko kvôli pojednávaniam.

Druhú žiadosť mi úrad práce schválil pod podmienkou, že im dodatočne predložím rozsudok o výživnom.

Nečakala som a nevedela som, že okresný súd môjmu synovi ustanoví kolízneho opatrovníka. A že ním bude práve ten istý úrad práce...

Nečakala som, a nevedela som, že z úradu práce príde ich zamestnankyňa ku mne domov, do bytu, aby kontrolovala, v akom prostredí vyrastá môj synček. Volá sa to "domáce šetrenie".

Nečakala som a nevedela som, že táto zamestnankyňa sa ma bude vypytovať na čisto súkromné a rodinné veci, ako napríklad kedy otec dieťaťa opustil spoločnú domácnosť, či môj synček navštevuje babku z otcovej strany, či prejavuje otec o dieťa záujem, atď... atď...

To boli pre mňa šoky. Totižto takéto veci môžete očakávať, keď sa rozvádzate. Takéto veci môžete očakávať aj keď sa sporíte s druhým rodičom o deti, bojujete o ne navzájom a neviete sa dohodnúť. Mňa sa nič z toho netýkalo.

Prečo som sa ja stala obeťou takéhoto konania so strany štátu, netuším. Jediná odpoveď, ktorá mi napadá, je, že som chudobná. Mojou žalobou na preskúmanie takéhoto konania kolízneho opatrovníka - úradu práce, sa súdy odmietli zaoberať.

O pol roka na to okresný súd ex offo začal ešte aj konanie o zverenie maloletého dieťaťa do mojej osobnej starostlivosti a určenie styku otca s dieťaťom. Za výslovného nesúhlasu oboch rodičov.

Voči tomuto uzneseniu som podala žalobu, aby sa toto konanie zastavilo. Zbytočne. Požiadala som aj Centrum právnej pomoci o právnu pomoc. Nepriznali mi ju. Odvolala som sa. Krajský súd v Košiciach zamietol odvolanie. Dôvod? Rodičia spolu nežijú a sú nezosobášení, a takáto je súdna prax.

Aj Centrum právnej pomoci aj Krajský súd v Košiciach už mali v tom čase vedomosť o prvostupňovom rozsudku Krajského súdu v Prešove, ktorý bol v môj prospech a ktorý sa týkal mojej žaloby voči ústrediu ohľadne už spomínaného nepriznania dávky v hmotnej núdzi. Tento rozsudok bol ale neprávoplatný, nakoľko sa ústredie odvolalo. Avšak do úvahy to nebral ani jeden zo spomínaných subjektov.

Dvanásti advokáti, ktorých som v tejto veci emailovo oslovila, keď zistili, že som socka, mali tak veľa práce, že mi nemohli pomôcť.

Nielenže som nechcela žiadny rozsudok o zverení dieťaťa a stykoch, ale ani o výživnom. Chcela som akémukoľvek rozsudku zabrániť, a to až do času, kým nebude vydaný právoplatný rozsudok o mojej žalobe voči ústrediu práce. Moje viaceré návrhy na prerušenie konania o úpravu rodičovských práv a povinností okresný súd opakovane zamietal. Aj odvolania boli zamietané. Moje námietky zaujatosti voči kolíznemu opatrovníkovi - úradu práce, boli zamietnuté tiež, aj moje odvolania. Ale aspoň sa mi dva roky darilo odďaľovať vydanie rozsudku zasahujúceho aj do práv môjho syna.

Tento štát, jeho orgány - úrady práce a súdy, nie sú schopné a ochotné rešpektovať rodičovskú zodpovednosť.

V týchto dňoch mi bol doručený rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý právoplatne potvrdzuje, že rozhodnutie a postup ústredia práce boli nezákonné a rozhodnutie ústredia o zamietnutí dávky bolo týmto právoplatne zrušené.

rozsudokNSSR

 

Čo z toho vyplýva?

Veľa:

1. Vyživovacia povinnosť sa (za súčasnej právnej úpravy) na účely dávok v hmotnej núdzi nemusí dokazovať jedine rozsudkami. Len nedávno bol v mediách tento článok Hádky naoko: Deti žalujú rodičov o výživné, aby získali sociálne štipendium!. Rodiny so študentmi sa vo veľkom pretekali o to, aké rozvrátené sú ich vzťahy, až tak, že sa chudáci deti musia od rodičov odsťahovať, a dobrí príbuzní ich prichýlia vo svojich domoch...k tomu to dospelo, keďže úrady práce vyzvali týchto študentov, aby si zaobstarali rozsudky o výživnom. Zo súdov sa stali frašky.

2. Na úradoch práce po celom Slovensku pracujú nekompetentní či nespôsobilí zamestnanci, keď sa nenašiel jeden jediný, ktorému by bolo čo i len čudné, že posiela žiadateľov o dávky na nezmyselné súdne konania. ústredie práce týmto degradovalo súdnu moc a zo súdov urobilo správny orgán.

3. Ak chce zákonodarca zabrániť zneužívaniu dávok a sociálnych štipendií, cez súdy cesta nevedie, tie mu v tom nepomôžu.

4. Poberatelia dávok, ktorí sa tiež museli proti svojej vôli podrobiť takýmto súdnym konaniam o výživné, ako momentálne absolvujem aj ja, by mohli žiadať dokonca aj odškodné od ústredia práce za nezákonný úradný postup príslušných úradov práce.

5. Zo štátneho rozpočtu sa zbytočne financovali zbytočne súdne konania o vyživovaciu povinnosť. Ak vychádzame z počtu 180 000 poberateľov dávok, tak z nich mohlo byť niekoľko desiatok tisíc takýchto prípadov, teda súdnych konaní. To môžu byť celkovo aj milióny eur vyhodených ministerstvom spravodlivosti.

6. Kolízni opatrovníci a rodinní sudcovia nemajú jasno vo svojich úlohách, pracujú schematicky a rutinne, a nepochopili podstatu svojej práce, zmysel ich funkcií im uniká.

Čo sa týka ústredia práce, pre neho z toho plynie záver, aby svoje úrady práce metodicky usmernilo v tom zmysle, aby nevyzývali a nevyžadovali od žiadateľov o dávky v hmotnej núdzi rozsudky či začatie súdnych sporov o výživné.

Ja na rozdiel od ústredia práce si na záver budem musieť ešte počkať - na krku mám súdne konanie o úpravu rodičovských práv a povinností, ktorého dúfam, že sa nejako zbavím bez následkov na preddavkovo vyplácanú dávku v hmotnej núdzi, a po zrušení rozhodnutia ústredia práce aj dve rovnaké konania na úrade práce o tej istej dávke...

Meno a adresa v OZ Stop alibizmu

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

SVET

Taliansky premiér Renzi po prehre v referende podá demisiu

Hlasovanie zaznamenalo vysokú účasť.


Už ste čítali?