Otrasnú situáciu so zimnou údržbou Bratislavy som si všimol už pred Vianocami (23.12.2012) keď na ceste z Mníchova po pekne vyčistených cestách /aj keď bol víkend/ sa človek po prekročení hraníc ocitne akoby v inom svete. Cesty neprepluhované, neposolené, aj keď už bolo 13:00 hod. a miestami na nich bolo až 20 centimetrov snehu /veď bol "len" víkend/.
Mesto Bratislava môže mať maximálne cca 120 km hlavných ciest. 3-4 sypače ich musia vyčistiť do 90 minút. Ak o 7. hodine ráno nie sú tieto cesty pripravené a vyčistené pre vodičov tak je jasné, že mesto na svojich obyvateľov zvysoka kašle. Keď cesty neudržuje, tak len čaká a kalkuluje, že veď je víkend, tak nejako sa to snáď samo utrasie a s pomocou počasia sneh do pondelka zmizne.
Je zjavné, že magistrát ignoruje potreby občanov, resp. ťarchu za mestský bordel vo všeobecnsoti necháva do veľkej miery na ich pleciach. Pokiaľ pred podnikmi, bytovkami a domami zväčša kmitajú upratovacie čaty, alebo samotní obyvatelia, tak na mestských komunikáciách sa pracuje ležérne. Bočné ulice a bočné mestské chodníky sa čistia len výnimočne. A to platí aj pre prípady keď nehlásia oteplenie. Mesto bezškrupulózne využíva pracovné vyťaženie občanov, ktorí nemajú čas skutočne vyhodnotiť situáciu. Do médií sa vyhlási, že všetkých 53 áut je v teréne a umelo sa vytvára dojem pracovnej aktivity známej zo súkromného sektora.
Áno, človek si zvykne na všetko, ale čoho je veľa, toho je moc. Neviem dokedy sa dajú zatvárať oči pred týmto stavom. Pritom magistrát každoročne zhĺtne obrovské množstvo financií. Keď sa nad situáciou poriadne zamyslím, tak za 23 rokov od revolúcie tu nebadám nič prevratného čo by magistrát urobil alebo dal urobiť pre svojich občanov za ich peniaze. Tu je pár položiek a to len čo sa týka dopravy:
- odstavený je Starý most /niet sily, ktorá by ho zrekonštruovala bez pomoci EU fondov/,
- rovnako je opäť odstavený tunel do Karlovky, aj keď len relatívne nedávno bol spriechodnený po rozsiahlej dlhotrvajúcej a nákladnej rekonštrukcii,
- odstavená je aj druhá električková trať na Hlavnú železničnú stanicu cez Štefanovičovu ulicu /keď už skôr padla za obeť trať cez Štefánikovú ulicu/,
- mnohé alebo väčšina ciest je už 40 - 50 rokov bez kompletnej rekonštrukcie, aj keď na Slovensku je armáda nezamestnaných a na opravu ciest snáď nepotrebujeme pomoc zo zahraničia,
- 40 tisícovú mestskú časť spája s 25 tisícovou mestskou časťou rozbitá úzka cesta možno 4. triedy (Dúbravka - Devínska N. Ves). Chcieť ju v špičke absolvovať bicyklom sa rovná pokusu o samovraždu,
- podobné to je na trase z centra mesta do mestskej časti Devín. Inak sa nemáte šancu dostať k obľúbenému cyklistickému Mostu Slobody pretínajúcemu hraničnú rieku Morava, alebo na vybudovanú cyklistickú cestu /opravujem premenovanú bývalú cestu pohraničnej stráže na "cyklististická cesta"/ pozdĺž rieky Morava. Nebyť železnej opony tak neexistuje ani tá. Nehovoriac o tom, že túto trasu by inak využívalo veľké množstvo rakúskych cyklistov. Ale nie sú blázni to riskovať, že ich tu niečo zválcuje. Akože cyklistické chodníky v hlavnom meste to je kapitola sama o sebe.
Mesto je lenivé čo i len namaľovať biele čiary na cestách. Hlavne že je stále za čo dávať štedré platy a odmeny jednotlivým starostom mestských častí, ktorí sú tak "zavalení prácou", že sa neraz nebridia popri starostovaniu ešte kandidovať za poslancov do NR SR. Alarmujúce problémy sa riešia vyhnívaním a čakaním na EU fondy. Strácajú sa tu milóny možno miliardy eur. Striedajúci sa panáci na čele mesta sa napriek tomu už roky tvária ako najväčší hrdinovia, ktorí to s nami myslia len dobre. Je na čase, aby sme si nenechali humpľovať to čo je naše spoločné a do hrdých dedičov potemkinovského vnímania sveta sa poriadne obuli.
Peter Jankovič
Doplnil: Marcel Burkert