Hľadá sa skutočný líder. Zn. Akútne

5.9.2012 o 9:36 (upravené 20.9.2012 o 0:17) | Karma článku: 28.09 | Prečítané  6716-krát

Pod slovom „líder" sa tu myslí taký politik, alebo človek, ktorý by bol schopný postaviť sa Ficovi aspoň tak ako sa voľakedy postavil pred začiatkom konca HZDS Dzurinda Mečiarovi, tiež „neporaziteľnému"..., ktorý svojho času valcoval podobne ako dnes Fico. Pod slovom „skutočný" sa myslí taký, ktorý by mal u ľudí prirodzený rešpekt, úctu a dôveru vybudovanú bez pomocných prostriedkov - v politike zvaných demagógia, populizmus, účelové zamlčiavanie celej pravdy a dvojaký meter, a ľudí by spájal pre dobro veci. Samozrejme, ak si takého lídra naša krajina vôbec zaslúži. Buďme neskromní a pre túto chvíľu pripusťme, že áno, a to aspoň do tej miery, aby takýto líder nebol o nič horší ako je výsledný priemer kvalít všetkých občanov tohto štátu.

Zostávajú už "iba" otázky, či o takého lídra vôbec stojíme, či si vôbec vieme čo i len predstaviť porážať demagógiu a populizmus bez použitia jej zbraní, či si 44% voličov vie aspoň predstaviť lepšieho premiéra ako toho, ktorý nevie odpovedať ani na to, či chodil do konšpiračného bytu, lebo by musel vysvetľovať prečo, a ktorého hlas zohnal vlastnou hlavou pre stranu majland od utajených osôb. Pripusťme aj v tomto prípade, že áno a prejdime k tomu, prečo tá značka v nadpise článku: Akútne.  

Akútne preto, lebo Fico je nie len vysoko nadpriemerne bystrý a chytrý, učenlivý a cieľavedomý, ale zároveň má šikovné PR oddelenie, je pomerne mladý a už dnes je v demagógii zdatnejší ako pasienkový idol babiek demokratiek. Pri čom postupuje oveľa profesionálnejšie a sofistikovanejšie. Bežný občan len ťažko pochopí, že Voloďove Švajčiarsko = Robertove Istoty. Vo vzorci chýbajú Dzurindove dvojnásobné platy, lebo Dzurinda bol v demagógii v porovnaní s týmito dvomi len treťoligový hráč. Keď analytici predpokladali, že Mečiar zabrzdil vývoj krajiny na 15-20 rokov, otázka znie na koľko to vyzerá u Fica. Najmä ak vezmeme do úvahy jeho sympatie k socialistickým istotám a komunistickým režimom a tiež možnosť, že sa EÚ rozsype. Nebude vtedy ruský scénar rozvoja nášho štátu viac ako istý?

Ako krajina k tomu spĺňame hlavné predpoklady: 

1. Pokiaľ sa Mečiar nevedel pred novinármi ovládať, Fico sa len pokútne usmeje. Na nepríjemné otázky vôbec neodpovedá. Postupuje starou stalinskou zásadou - ,,Čo je utajené, je vydarené." Toto ľstivé zahmlievanie faktov je mimoriadne účinné pre stranu, žiaľ zničujúce pre Slovensko.

2. Častá izolácia a impotencia médií. Kritické média sú pre zdravý demokratický vývoj krajiny, minimálne tak dôležité ako spravodlivé súdy, či polícia. Len skutočne naivný človek si môže myslieť, že na Slovensku sú dnes spoľahlivé média. V redakciách sú nevyzreté kindermanagmenty bez praktických skúsenosti. TV správy prakticky neexistujú. To čo sa tak nazýva má do zmysluplných TV správ ďaleko. Denníky sú neraz zbabelé písať o intrigách, ktoré sú takmer na dennom poriadku a hádžu ich do koša. Sú nedôsledné. Kauzy vyprchávajú rýchlejšie ako ranná rosa. Chýbajú analýzy, ktoré idú pod kožu. Novinári sú vo všeobecnosti leniví vyraziť za hranice Bratislavy. Lokálne denníky sú pod vplyvom starostov a píšu len to čo môžu. Jedna z mála výnimiek Tom Nicholson bojuje sám so sebou a len ťažko chápe, čo sa tu vlastne deje, pretože praktiky s ktorými sa stretáva sú od demokratických systémov vzdialené na milióny svetelných rokov.

3. Vláda jednej strany má silne podchytené prakticky všetky okresy. Pokiaľ Mečiar postupoval živelne, Smeráci postupujú nenápadne, trpezlivo a postupne obsadzujú všetky dôležité miesta v krajine. Veľmi dobre si uvedomujú, že pokiaľ si na štátnej zákazke môžu vyvolenci ukrojiť najpodstatnejšie percento marže, v dobre fungujúcich mestách alebo okresoch, kde sa vedia zúčastnení vhodne podeliť, nie je problém k týmto percentám pripísať ešte jednu nulu.

4. Slabá a nevýkonná polícia. Aj keď Ficov minister vnútra sa snaží národu vnútiť, že polícia pracuje ako švajčiarske hodinky, pravdou je, že ten stroj času je nanajvýš presýpací. Akčnosť polície vo všeobecnosti končí pri meraní rýchlosti, pri kontrole lekárničky, či pri odtiahnutí áut do 2,0 l z miest kde nikomu nevadia. Občas ťažia z bonzu a uplácania bonzákov po čom nasleduje bombastická tlačovka, kde minister zbiera body. Policajti sa motkajú po nákupných centrách, či vysedávajú v reštauráciách. Keď prídete na hocijaký policajný útvar, tak vidíte, že doba spred roka 1989 ešte veselo fičí. Stačí si v štatistických ročenkách vyhľadať výsledky polície a ich úspechy v boji proti korupcii a závažnej ekonomickej kriminalite, prepočítať to počtom špecializovaných policajtov, a prídete na to, že tieto výsledky zodpovedajú tomu, čo matematika dáva do kolónky štatistická náhoda.

5. Imitačné súdy a prokuratúra. Tieto orgány spoľahlivo chránia nedotknuteĺnosť všetkých. Všetkých skutočne mocných. Sú skutočnou etickou a morálnou žumpou Slovenska.

6. Skvelý PR stratég, či absolvent moskovského inštitútu. Toho človeka by som veľmi rád poznal. Vie presne odhadnúť potreby luzy a presne naordinovať kroky na jej ďalšie ožobráčenie (minimálne na využitie, alebo zneužitie) v poctivo vytvorenej dokonalej ilúzii úsilia o sociálnu rovnosť a spravodlivosť. Ten človek vynikajúco preniesol zásady z obchodného marketingu do filozofie strany. Zásada je jediná: ,,Ľudí nezaujímajú fakty, ale to čo chcú počuť." Vyšperkoval ich eštebáckym intrigánstvom a úspech je istý.

7. Strana sa nenápadne pripravuje na koniec EÚ. Stratég s veľkým S vie, že v našej časti Európy sú za posledných 100 rokov cca 20 ročné cykly režimov. Podľa Thomasovho teorému je zmena prakticky istá. Keď to rachne, tak treba to mať pripravené. Preto sa snažia presadiť 3.000 nových policajtov, lebo pre diktátorský štát sú spoľahlivé policajné a armádne zložky rozhodujúcim faktorom úspechu. Ich voličov fakt, že Slovensko má na počet obyvateľov najpočetnejšiu políciu v EÚ a možno aj v celej Európe, a kto vie či v tomto vážne nekonkuruje čisto policajným diktátorskym štátom, ich zaujíma asi tak ako bezdomovcov problematika jadrového odpadu.

8. Geografické rozdelenie Slovenska je nešťastné. Hlavné mesto je pre mnohých neprístupné. Pozrite si hlavné mestá viacerých štátov USA. Zďaleka nie sú hlavnými mestami len tie najväčšie. A tak tí, čo sú najviac sužovaní bordelom v našej krajine, by do nejakej poriadnej vzbury aj išli, ale nemajú prostriedky na to, aby sa tam dostali. Táto anomália je aj opačná. Politici a občania hlavného mesta vnímajú Slovensko podľa Bratislavy a vo všeobecnosti nemajú ani páru ako sa žije v ostatých častiach Slovenska. Na spoznanie toho nestačí ísť na dovolenku alebo služobku do chudobných regiónov.   

9. Fico nie je osobne zaťažený na peniaze a stačí mu pocit moci. Hlas podobný Ficovmu nezabezpečil milióny pre seba ale pre stranu. Popri jeho pozitívnych vlastnostiach, ktoré boli spomenuté vyššie, sa inak javí ako zakomplexovaný proletársky synko, ktorý doposiaľ žil iba zo štátneho a ktorý si plným priehrštím vychutnáva opojenie mocou. Len málo ľudí si vie predstaviť ten slastný pocit, keď ráno idete do práce a šofér pustí modrý majáčik. Všetky autá ostanú v pozore, lebo ide On. Potom sa postavíte k obrovskej kope peňazí na ktoré občan tak tvrdo robí a rozšafné ju rozfláka. Viď napr. jeho rekordný deficit na úrovni 7% aj keď  väčšina z toho dlhu nič nemala okrem toho, že ho raz zaplatí aj s úrokmi. 

10. Možno najväčší argument: Opozícii chýba výrazná osobnosť, ktorá by sa tomuto monštru postavila. Pokiaľ Mečiar mal húževnatého Dzurindu, Fico nemá žiadneho dôsledného súpera. Fígeľ je hanbou kresťanstva, resp. to čo dopustil aj on a jeho strana nemá s pravým kresťanstom nič spoločné, Bugár nemá víziu, Sulík sa venuje sekundárnym problémom a tie mu berú silu, Lipšic je príliš intelektuálny, dav mu nerozumie, navyše na skutočného vodcu je dosť veľkým alibistom. Matovič vie, že jedine šaškárňou môže prekonať toto obludárium, ale týmto môže maximálne tak šuchať opozičné parlamentné lavice, Frešo sedí na dvoch, resp. troch stoličkách a ani jednu vec nerobí poriadne, Radičová opätovný vstup do politiky odmieta, lebo si chce užívať súkromie a v politke je veľa špiny, mladé pušky majú problém ako nakŕmiť a zabezpečiť mladé rodiny a potápajúci štát je pre nich až druhoradý. Navyše bez politického krytia, prachov, štedrých sponzorov v politickom systéme, kde vládne medzi kandidátmi čistá diskriminácia, nemá šancu ten, kto by inak mal na to postaviť sa Ficovi. Určite takých ľudí nie je málo. Ale sú pre národ neviditeľní. Sponzorov na kampaň by logicky odmietli. 

Áno tých bodov by mohlo byť viac. Napr. servilný súdruh prezident, vynikajúca spolupráca s oligarchiou, dav s naučenou bezmocnosťou atď.  Možno Vám niektoré body budú pripomínať konšpiračné teórie, ale pri hlbšom ponorení sa do problému zistíte, že sú to skôr fakty.  Smer má nebývalú silu nie len na parlamentnom gombíku, ale aj v zákulisí a hlavne na tribúne, kde je z voličov stále 44% naivných kibicov.

Preto keby som mal na záver vyčariť aspoň trochu optimizmu, tak poviem jediné: Hľadá sa skutočný líder, ktorý môže naštartovať skutočnú zmenu na ktorej by sa mali spolupodieľať občania. Zn. Akútne. Bo budze plano. Alebo to naozaj si zaslúžime Ficove istoty?   

Za OZ Peter Jankovič 

Hlavné správy

Z DOMOVA

Gašparovič novinárovi: Ste chrapúň

Exprezident má utajenú kanceláriu, čo v nej robí, neprezradil. Na budove nie je žiadne označenie, kontakty sú neverejné.

EKONOMIKA.SME.SK

Fico sa postavil za utajený nákup českých pušiek

Hlavné je, že Česká zbrojovka sľúbila zamestnať desiatky Slovákov, tvrdí premiér.

Z DOMOVA

Trebuľa chcel auto ako Fico, dal by zaň aj 106-­tisíc eur

Košický župan sa chystal kupovať novú limuzínu, po medializácii tender zrušil.


Už ste čítali?