Šľachta, oddaní a poddaní v Policajnom zbore I

Autor: Stop alibizmu | 8.9.2011 o 11:16 | (upravené 8.9.2011 o 13:23) Karma článku: 12,89 | Prečítané:  2592x

Pre všetkých doterajších ministrov vnútra, prezidentov PZ, viceprezidentov atď., ktorí mali a majú moc priamo alebo nepriamo dosadzovať do funkcií svojich ľudí, je typické, že čistky, na ktoré nikdy nezabudli, po svojom neoficiálnom politickom vymenovaní, stále obhajovali vyšším záujmom; konkrétne: potrebou očistenia polície od neschopných, nedôveryhodných, pod politickou mocou ľahko ohybných manažérov, resp. od politických nominantov. Akoby oni sami nimi neboli. Taktiež je typické, že nad týmito čistkami sa nikdy nepozastavovala tá časť novinárov, ktorá bola v tom ktorom volebnom období neoficiálne naklonená k vládnucim stranám. Akoby žila aj s vykonávateľmi čistiek v slepej viere, že k žiadnej výmene vlády už nikdy nedôjde, a ak, tak ich hviezdne nominácie v polícii iste nikto nezruší, lebo ostatní im nebudú siahať ani po opätky a že to istotne pochopí, ak na to dôjde, aj R. Fico v prípade, že sa znovu vráti k moci, no a v tom prípade aj jeho nový minister vnútra, ktorý bude iste natoľko osvietený, že uzná správnosť čistiek svojho predchodcu, ktorý im požehnal...  

Každému uvažujúcemu človeku musí byť asi jasné, že čistky sotva môžu byť systémovým riešením. A iba systémové riešenia, na ktorých bude mať možnosť zúčastniť sa čo najvyšší počet odborníkov, bez ohľadu na „politické vyznanie" môžu posunúť políciu dopredu. Bez odpolitizovania polície to však nikdy nepôjde. Tomu, že systémové riešenia doposiaľ neboli v polícii vykonané nasvedčujú aj periodicky opakujúce sa reformy po každej výmene vlády. Aj keby sa raz nejaká takáto, viac menej svojvoľná reforma skutočne aj vydarila a bola efektívna, bude spochybnená a rozmetaná na kúsky po najbližšej výmene vlády; ak už kvôli ničomu inému, tak kvôli ješitnosti.

Všetci doterajší funkcionári ministerstva vnútra, resp. polície, pri týchto opakujúcich sa „nevyhnutných opatreniach", pracovne nazývaných: "čistkách", vykonávaných v mene bezpečnosti, teda blaha ľudu..., sa tvárili takmer ako spasitelia; pritom im vždy muselo byť jasné, že ich čistenie z dlhodobejšieho hľadiska nemôže mať iný, než osobný význam, sledujúc v 1. rade úzke záujmy, politické, kariérne atď.

Bolo by zaujímavé vedieť, akým právom si tá ktorá "šľachta" na ministerstve vnútra - teda nie v súkromnej firme ale v štátnej inštitúcii, prisvojovala, prisvojuje a zrejme aj bude ešte dosť dlho  prisvojovať patent na to, že práve ona vie všetko najlepšie a všetkému najlepšie rozumie a právo na zametanie a rozhodovanie o osudoch ľudí ako sa jej zapáči. Ako za feudalizmu. Môže si aj bežný riaditeľ obvodného oddelenia polície vyberať koho k polícii teda na „svoj" základný policajný útvar vezme a koho nie? Spravidla nemôže, aj keď výnimiek sa určite nájde dosť. V každom prípade: uchádzač o prácu v polícii musí prejsť psychotestmi, IQ testmi, musí mať adekvátne znalosti z oblasti práva atď. Môže takýto bežný riaditeľ bezdôvodne poslať svojho policajta priamo alebo nepriamo von z polície alebo na miesto, ktoré ho k tomu dotlačí? Vo všeobecnosti sotva. A tak je to správne. Ale tam, kde by to malo platiť zvlášť, tam nič z toho neplatí.

Lebo "šľachta" ma iné záujmy.  

Ak je raz niekto tak nedôveryhodný, že ho treba vymeniť napr. z postu viceprezidenta, môže byť takýto človek dôveryhodný trebárs ako policajný pridelenec na slovenskom zastupiteľstve v zahraničí?  (Tejto problematike sa bude podrobnejšie venovať iný článok).

Pre objektívnosť treba uviesť, že takéto správanie pripomínajúce maniere šľachty sa nevzťahuje len na rezort ministerstva vnútra. Tento je však spolu s prokuratúrou a rezortom spravodlivosti kľúčovým pre nastolenie poriadku, ktorý ak sa nevzťahuje na každého, zdravý vývoj spoločnosti je len asi sotva možný. 

Na záver jeden postreh riaditeľa nemenovaného obvodného oddelenia PZ:

Polícia  dlhodobo zďaleka neslúži občanom tohto štátu tak ako by mala; len sa tak tvári. Občanov potrebuje najmä ako prostriedok k svojim cieľom, stálemu zamestnaniu, istému príjmu, výsluhovým dôchodkom nezohľadňujúcim stupeň rizika služby, a pod. Hlavne tí, čo políciu za tie roky riadili, počnúc všetkými tými ministrami, slúžili najmä sebe, svojej žiadostivosti po cti a kariére, a samozrejme politickým záujmom. Často krát sa hanbím za to, keď postihujeme „chudákov", aj keď neraz lajdákov, ktorí sa dopustia priestupkov alebo menej závažnej trestnej činnosti (drobné krádeže dreva, zemiakov...) a pritom vidím ako došlo k mnohým mega podvodom, resp. sofistikovaným ekonomickým krádežiam zo strany bielych golierov za ktoré doposiaľ nebol nikomu ani len vlas skrivený napriek všetkým tým neskutočným špecializovaným útvarom polície a úradu špeciálnej prokuratúry. Prečo nebol ešte odstíhaný žiaden doterajší minister alebo predseda vlády napr. za marenie úlohy verejného činiteľa, keď zjavne mnohí z nich a všetci doterajší premiéri dovolili všetky tie rozkrádačky alebo ich aj priamo kryli? Zoberme si len stredne závažnú, napr. ekonomickú trestnú činnosť. Ak je z nej podozrivý človek, za ktorým nikto nestojí, všetko je jasné, spravidla nikto právne ustanovenia neobracia ani nespochybňuje. Ak je ale podozrivý niekto spoločensky významnejší, napr. zo zneužitia právomoci VČ, potom spravidla nastávajú u kompetentných vyšetrovateľov alebo prokurátorov veľmi zaujímavé myšlienkové pochody pri výklade zákonov až kým sa niečo nenájde, čím by sa odôvodnilo zastavenie trestného stíhania. Preto sme v podstate všetci policajti a prokurátori šašovia. Aj keď mnohým nám ide o spravodlivosť, väčšinou však máme strach ak dôjde na lámanie chleba sa systému postaviť. Poniektorí si naivne myslíme, že slúžime ľudu. V skutočnosti, alebo v 1. rade slúžime policajnej a prokurátorskej šľachte a alibizmu. A kto sa vzoprie, lebo chce hájiť právo a zákon za každých okolnosti, aj keď sa to mocným niekedy nepáči, môže sa baliť.     

Za OZ Marcel Burkert a Marián Kovács   

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

SVET

Taliansky premiér Renzi po prehre v referende podá demisiu

Hlasovanie zaznamenalo vysokú účasť.


Už ste čítali?