Poškodzovanie veriteľov s pomocou fy Bankrot a s požehnaním štátu

Autor: Stop alibizmu | 20.4.2011 o 0:45 | (upravené 19.4.2014 o 22:36) Karma článku: 9,86 | Prečítané:  3199x

Keby vecne príslušné osoby na ministerstve spravodlivosti, prokuratúre a polícii neboli alibistami, už dávno by tu neexistovala možnosť bezproblémového tunelovania firiem a prevádzania zadlžených firiem na bezdomovcov, feťákov a pod. a to všetko na úkor veriteľov, paradoxne vrátane štátu, v zastúpení daňových úradov, a v konečnom dôsledku na úkor daňových poplatníkov.

Pomerne účinným spôsobom ako zamedziť tunelovaniu firiem a tiež prevádzaniu zadlžených firiem na tzv. biele kone, a tým paralyzovať túto "verejne prospešnú" činnosť firiem typu Bankrot, by mohlo byť malé doplnenie zákona o obchodnom registri a tiež dôsledné vyvodzovanie trestnej zodpovednosti za trestný čin marenia konkurzného konania; teda aj za nesplnenie si zákonnej povinnosti dlžníka podať na seba návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, odkedy sa tento dozvedel, alebo odkedy sa mohol dozvedieť o svojom úpadku.

1. Riešenie cez Trestný zákon:

Trestný zákon u trestného činu marenia konkurzného alebo vyrovnacieho konania sa odvoláva na zákon o konkurze a vyrovnaní, resp. reštrukturalizácii. V právnom štáte, ak by si niekto nesplnil zásadnú povinnosť plynúcu z takéhoto predpisu a majúcu priamy vplyv na zmarenie konkurzného konania, alebo reštrukturalizácie, nepomohla by mu ani svätená voda a ani najlepší z desiatich najlepších obhajcov štátu.

U nás je ale realita iná. Osoba, ktorá zmarí takéto konanie nesplnením si danej povinnosti, či už s priamym, alebo nepriamym úmyslom, si spravidla nemusí robiť starosti ani so zháňaním a platením obhajcu; lebo toho mu hravo nahradí, za peniaze daňových poplatníkov (teda aj jeho veriteľov), sám vyšetrovateľ, a ak nie on, tak s veľkou pravdepodobnosťou prokurátor; česť výnimkám.

Ako sa týmto podozrivým osobám, ešte relatívne donedávna a s veľkou pravdepodobnosťou ešte aj v súčasnosti, dá pomôcť?

Napr. tak, že vyšetrovateľ alebo prokurátor vyrukuje s tým, že Trestný zákon nehovorí nič o zmarení, ale len o marení konkurzného konania. Teda podľa nich, ak úpadca zmarí samotné konkurzné konanie ako celok tak, že k nemu ani vôbec nedôjde, nejde o trestný čin. Darmo, že už previedol, rozpredal, daroval, upratal a pod. všetok majetok z ktorého by ešte mohli byť uspokojení veritelia. O trestný čin by podľa nich mohlo ísť paradoxne len vtedy, ak by si tento úpadca splnil danú rozhodujúcu povinnosť (podať na seba návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní odkedy sa dozvedel, alebo odkedy sa mohol dozvedieť o svojom úpadku)!

Teda, až keď si úpadca poctivo danú povinnosť splní, až potom môže prípadne mariť konanie, až potom môže byť voči nemu vyvodená trestná zospovednosť!

No nie je chorá takáto "logika"? Niekto si najprv musí splniť povinnosť aby mohol byť prípadne stíhaný, a ten, čo túto zásadnú povinnosť surovo odignoruje, ten si nemusí najímať ani advokáta, lebo lepšiu službu ako advokát mu  urobia samotné orgány „činné" v trestnom konaní!

To naozaj tých ľudí nenapadne, že ak je trestné čo už i len marenie konkurzného konania, tak podľa analógie a logiky je nie len možné, ale aj žiaduce o to viac považovať za trestné aj zmarenie konkurzného konania?  To nikdy na právnickej fakulte a rôznych kurzoch nepočuli o nevyhnutnosti mať vždy pri aplikácii práva na pamäti tzv. ducha zákona?

Ďalším neuveriteľným, ale obľúbeným dôvodom na zastavenie trestného stíhania (ak náhodou nezaberie vyššie uvedený dôvod, alebo hranie na údajnú absenciu úmyslu spáchať trestný čin...) je, že zákon o konkurze umožňuje aj veriteľom podať návrh na vyhlásenie konkurzu a že daným veriteľom v tom nikto nebráni/l. Teda ak by to veritelia urobili, nemuselo by byť zmarené konkurzné konanie! Neuveriteľné? Podľa dotyčných vyšetrovateľov a prokurátorov nie.  V podstate, bez škrupulí povedané, argumentujú takto: Prečo by mal byť za toto zodpovedný práve úpadca!?

Pre dosiahnutie svojho cieľa (zbaviť sa nepohodlnej trestnej veci) sú schopní účelovo opomenúť aj tú najrozhodujúcejšiu skutočnosť, a to: že dlžníkovi je zo zákona daná povinnosť podať na seba návrh na vyhlásenie konkurzu, ale veriteľom je dané len oprávnenie. Preto zodpovednosť podľa logiky musí byť len a len na dlžníkovi. Nehovoriac o tom, že  dlžník môže najlepšie poznať svoju finančnú situáciu a tiež sa môže oveľa skôr dozvedieť o svojom úpadku ako jeho veritelia.

Keby že takúto obranu vymyslí obhajca, dalo by to chápať, ale ak toto ako výhovorku povýšenú na "argument" použije vyšetrovateľ či prokurátor, len aby sa vecou nemuseli zaoberať, tak to je zvrátené, zvlášť ak im to systém v pohode umožňuje.

2. Možné riešenia cez zákon o obchodnom registri, resp. vyhlášku č. 25/2004 Z. z.:

- Ten, na koho prechádza (zadlžená) spoločnosť by mal registrovému súdu povinne dokladovať vyjadrenie príslušného daňového úradu, či spoločnosť, ktorá má byť predmetom kúpno - predajnej zmluvy má, alebo nemá vysporiadané daňové povinnosti. V prípade, že by daňové povinnosti vysporiadané neboli, nemalo by dôjsť k registrácii, ak súčasne ten, na koho spoločnosť prechádza, nedokladuje aspoň minimálnu spôsobilosť plnenia záväzkov firmy, ktorá je predmetom kúpno - predajnej zmluvy. Napr.  existenciou samotného bankového účtu na meno nadobúdateľa, z ktorého by vyplývali určité finančné prevody počas určitého obdobia (aby sa predišlo účelovým zriaďovaním bankových účtov na tzv. bielych koňov), alebo aspoň čiastočnou finančnou spôsobilosťou na plnenie záväzkov.

- Ďalej by mal nadobúdateľ povinne dokladovať aj prehlásenie osoby, ktorá spoločnosť predáva, v ktorom by musel byť uvedený zoznam všetkých veriteľov s výškou ich jednotlivých záväzkov a termínmi splatnosti. (Už samotná táto podmienka by bola významným preventívnym opatrením, nakoľko nastrčený odborne nespôsobilý nadobúdateľ, alebo tzv. biely kôň by mal lepšiu možnosť vidieť, do akého obchodu ide a taktiež, v prípadoch podvodných prevádzaní zadĺžených spoločností by prípadné prehlásenie, že spoločnosť je bez záväzkov, mohlo slúžiť ako významný dôkaz v trestnom konaní). Alebo: stanoviť náhradnú povinnosť dokladovania prehlásenia osoby, ktorá spoločnosť predáva, že táto nie je v predĺžení v zmysle Zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Ak by sa neskôr preukázal opak, išlo by aj v tomto prípade o významný dôkaz pre trestné konanie.

- Registrový súd by mal mať oprávnenie fyzickej alebo právnickej osobe ukladať určité povinnosti, aby sa  predchádzalo úmyselným poškodzovaniam veriteľov špekulatívnym prevádzaním zadĺžených firiem na tzv. biele kone, od ktorých sa záväzky nedajú vymôcť.

- Nemal by byť možný výmaz spoločnosti z obchodného registra bez vedomia daňových úradov, ak tieto evidujú daňový dlh.

- Ustanoviť novú zákonnú povinnosť pre notárov, aby pri vybraných závažných úkonoch, podpisoch,  poučovali osoby o tom, čo vlastne podpisujú, lebo medzi týmito osobami je nemálo takých, ktorí vôbec netušia o čo vlastne ide, že preberajú na seba zadĺžené firmy. Boli by schopní za smiešnu odmenu podpísať, uvedení do omylu, hoci aj vlastný ortieľ smrti. Ich nulová spôsobilosť na právne úkony, tak závažného charakteru, musí byť zjavná aj notárom. Títo sa však na to neraz tupo prizerajú. Sú s veľkou pravdepodobnosťou vedome svedkami mnohých podvodov, dívajú sa na nich, hlavne že dostanú zaplatené, a štát im to toleruje, nič s tým nerobí, ako keby boli vyvolenou kastou.

Za OZ

Marcel Burkert

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

SVET

Taliansky premiér Renzi po prehre v referende podá demisiu

Hlasovanie zaznamenalo vysokú účasť.


Už ste čítali?