"Boj proti ekonomickej kriminalite" v praxi

Autor: Stop alibizmu | 12.4.2011 o 14:07 | (upravené 28.4.2015 o 17:15) Karma článku: 11,00 | Prečítané:  2442x

Hospodárska kriminalita ničí Slovensko rovnako intenzívne a efektívne ako rakovinové metastázy živý organizmus. Je to pliaga, ktorá je aj vďaka liknavosti polície a prokuratúry pevne integrovaná v organizme štátu.  V sume vznikajú nepredstaviteľné hospodárske škody, ktoré deformujú podnikateľské prostredie a právny štát, ak je vôbec možné hovoriť o právnom štáte v cirkuse zvanom Slovensko. Zásadným problémom v boji proti tejto kriminalite je prístup zodpovedných, teda polície a prokuratúry. Takzvaný boj s ekonomickou kriminalitou funguje dosť komicky:  

Aj sprenevery a drobnejšie podvody, resp. podvody malého rozsahu policajti vykazujú ako ekonomickú kriminalitu. Toto je ale účelová kamufláž, lebo aj podľa Trestného zákona sa jedná "len" o majetkovú kriminalitu, nie o hospodársku. Bežné podvody a sprenevery (v porovnaní so skutočnou hospodárskou kriminalitou a podvodnými úpadkami firiem) nijako, alebo len minimálne zasahujú do hospodárstva krajiny. No ale nie je pochýb že podstatne vylepšujú štatistiky tzv. ekonomickej kriminality. A toto je to najpodstatnejšie. Pre tých čo sa živia odhaľovaním ekonomickej kriminality a hlavne pre tých čo riadia políciu. 

Je to až neuveriteľné, ale takýmito šepletami je nútená zaoberať sa kriminálna polícia. Táto predsa musí zbierať čiarky, ako adolescent céčka za socíku, pričom skutočne veľké ryby si pokojne plávajú v rybníku: vyžraté, spokojné a sýte. Zjavne to všetkým vyhovuje, lebo doteraz to nikto nezmenil.

Ako to vyzerá vo vnútri polície vie len ten, kto to zažil, alebo to zažíva. Pritom, ak by niekto mohol byť čo i len deň malou muškou, ktorá by tíško poletovala v útrobách polície a sledovala by prácu policajných špecialistov (a nesledoval by len na vyfešákovaného toho ktorého ministra vnútra a vážne tváriacich sa prezidentov PZ vo vyžehlených uniformách)mohol by dostať aj tanec Svätého Víta. Napríklad v roku 2009 museli kriminalistickí špecialisti na policajnom prezídiu hľadať príčiny prečo štatisticky stúpol o pár percent počet malých podvodov a sprenevier, inak povedané, mali za úlohu úradnícky tento fakt zdôvodňovať! Alebo medzimesačne museli vyhodnocovať a štatisticky podchytávať, na základe výplodu nejaké inteligentného mozgu, bezpečnostnú situáciu, ktorá nemala ani tú najmenšiu výpovednú hodnotu ani úžitok. Okrem toho, že "užitočne" zamestnala kopec prezidiálnych špecialistov kriminálnej polície, ktorí by asi inak nemali do čoho píchnuť. Alebo skôr nemohli. Úžasne plodná robota pre kriminalistov.

Ale ten najväčší prúser na tom celom je to, že nikoho, ale úplne nikoho, či z vedenia polície, alebo prokuratúry netrápili úplne evidentné indície o prasačinách gigantických rozmerov, napr. aj nám známe megakauzy v ktorých lietali politici, nominanti politbyra alebo jeho sponzori. Išlo o kauzy, ktoré stáli daňových poplatníkov stovky miliárd korún.

To je vysvedčenie jak prokuratúry tak polície; v prvom rade kriminálnej a jej samostatných úradov: úradu boja proti korupcii a úradu boja proti organizovanej kriminalite.

Tá zvrátenosť je zrejmá na tom, že všetky najväčšie rabovačky ekonomickej povahy odhalili výlučne novinári a nie tí, ktorí sú tak štedro platení z daní daňových poplatníkov a ktorí to majú v náplni svojej činnosti! Ale keby len to, keď už je príjemnejšie vysedávať v kanceláriách a ksichtiť sa zaneprázdnene a dôležito, tak keď už niekto iný odhalí svinstvo, bolo by snáď na mieste očakávať, že minimálne na špecializovaných zložkách polície a na prokuratúre to začne bzučať, ako keď pošťurcháte slamkou osie hniezdo. Čoho sa však od polície a prokuratúry v takýchto prípadoch dočkáte je tak maximálne vysoko aktívne hľadanie dôvodov ako tieto rabovačky právne ospravedlniť.     

Zaujímavý by bol údaj, koľko karafiátov bolo na Slovensku odsúdených za závažnú ekonomickú kriminalitu a porovnať ho s číslom, koľko krásavcov sa v polícii problematike ekonomickej kriminality venuje. Zrejme by boli mnohí veľmi prekvapení tým nepomerom. Otázka potom znie, kde je problém: Je to totálna neschopnosť policajtov a prokurátorov, alebo je ich aktivita tlmená zhora?

Najviac pravdy bude asi v tom,  že všetko je to nastavené tak, že polícii a prokuratúre sa jednoducho vyplatí byť v tejto oblasti kriminality alibistickými. Je to jednoduchšie aj bezpečnejšie. 

Bežný človek, ktorý nefrčí v biznise, zväčša nemá šajnu, ako jednoducho sa dá, ak sa chce, a ak sú okolnosti naklonené, páchať ekonomickú kriminalitu. Potom zrazu čumíme, že jeden človek má 50 eseročiek, iný zopár akcioviek a ešte niekoľko firiem napísaných na biele kone. Kto ide podnikať s úmyslom kradnúť a podvádzať, asi nič nie je jednoduchšie.

Minulosť ukázala (čo je mimochodom aj veľká motivácia pre všetkých bastardov), že počet odsúdených za vážnu ekonomickú kriminalitu konverguje k nule. To je extra, resp. dodatočná motivácia pre podvodníkov: že to ide, že sa to dá, že nič nehrozí. Hlavne to fičať vo veľkom a korumpovať. Existuje množstvo mechanizmov, ako sa dostať k obrovským peniazom. Napríklad cielené úpadky firiem, poškodzovanie veriteľov, šibrinkovanie a preplachovanie peňazí medzi firmami. Ako bolo spomenuté na začiatku, toto spôsobuje gigantické hospodárske škody. A nikomu to neprekáža. Samozrejme ani polícii. 

Za OZ Marcel Burkert       

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

SVET

Taliansky premiér Renzi po prehre v referende podá demisiu

Hlasovanie zaznamenalo vysokú účasť.


Už ste čítali?